Robert Jindra: „Práca s orchestrom ma baví veľmi, je pre mňa obrovskou inšpiráciou.“

Pred oficiálnym odštartovaním 54. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice sme sa zhovárali so šéfdirigentom Robertom Jindrom. V uvoľnenom rozhovore sa dozviete, či je v poriadku, ak sa dirigent správa arogantne, ktoré hudobné diela liečia zlú náladu a čo dokáže orchester „okoreniť“. Možno vás prekvapí, že horúca vaňa plná peny zohráva pred koncertom dôležitú úlohu, ako aj fakt, že najvyšší honorár nášho šéfdirigenta nie je žiadne tajomstvo.

Štátna filharmónia Košice štartuje 54. sezónu, ktorý koncert považujete za NAJ?

Je veľmi ťažké určiť jeden z mnohých koncertov sezóny, pretože pri tvorbe dramaturgie vždy človek premýšľa o dielach, ktoré má rád. A niekedy je to aj stavané na tom, že si plní svoje sny, premýšľa, čo je pre orchester dobré. Čo prinesie pôžitok nielen divákom, ale aj čo to prinesie našim hráčom, napríklad motiváciu, nové technické výzvy. Keby som si mal vybrať len jeden z koncertov, tak tu budeme do rána, pretože by som začal rozprávať postupne o všetkých. Myslím si, že plán tohtoročnej sezóny je naozaj atraktívny, sú tam tituly od tých najznámejších až po tie v našich končinách takmer neznáme.

Aké pocity máte z Otváracieho koncertu?

Teším sa na náš Otvárací koncert, pretože je to symbol sezóny. Zaznie veľmi raritná symfónia Kurta Atterberga –  Symfónia č. 3 D dur "Obrázky západného pobrežia" – bude to bonbónik sezóny. Musel som si ju trošku vybojovať u riaditeľky ŠFK Lucie Potokárovej, mala určité obavy, či to je práve ten správny titul. Ale hudba symfónie je veľmi krásna, až s takým filmovým nádychom. Myslím si, že táto hudba môže divákov nadchnúť a doslova ich postaviť zo sedadiel. Pre náš orchester bude veľkou výzvou, keďže partitúra je nesmierne náročná a ťažká.
(Otvárací koncert zaznie 13. 10. o 19:00 2022 v Dome umenia. Viac info: TU.)

Splníte si niektorým koncertom v aktuálnej sezóne svoj sen?

Ešte stále som vnímaný ako operný dirigent, avšak som rád, že už došlo k odbočke a postupne sa viac venujem symfonickej tvorbe. Preto paradoxne vnímam, že niektoré základné veci zo symfonického repertoáru chýbajú v mojom osobnom zozname diel. Medzi moje priania bolo vždy robiť Beethovenovu 9. symfóniu, a to sa práve tento rok stane.

Na spoluprácu s akou osobnosťou sa extra tešíte?

Ja sa teším na spoluprácu s každým umelcom, ktorý je pre mňa inšpiráciou. Nemusí to byť len sólista. Teším sa na akúkoľvek skúšku s naším orchestrom, preto som tu. Práca s orchestrom ma baví veľmi, je pre mňa obrovskou inšpiráciou. Je to aj psychologická sonda. Čím viac som na skúške, tým viac poznávam našich hráčov a viem, čo mi môžu ponúknuť. Príde mi inšpiratívne, keď od nich dostanem impulz. Práca je tu veľmi kreatívna, atmosféra behom skúšok a impulzy sú pre mňa obrovským motorom.

Má orchester ŠFK niečo, čo iný orchester nemá?

Myslím si, že každý orchester je svojím spôsobom špecifický. Ono to súvisí aj s mentalitou jednotlivých národov. Inak človek pristupuje k orchestru v nemecky hovoriacich krajinách a trochu inak komunikujem v tuzemských mestách alebo v Osle. Je to rôznorodé. V Košiciach je naozaj  výnimočné to, že sú tu nielen vynikajúci muzikanti a inšpiratívny orchester, ale dokážu sa aj radovať z úspešného koncertu. To je niečo, čo ma vždy zahreje pri srdci. Keď sa niečo podarí, hoci skúšobný proces bol náročný, tak tá radosť v ich očiach „že sme to zvládli“, s tým sa nestretávam bežne. Aj keď sa koncert nepodarí úplne podľa predstáv, tak vidím, že ich to mrzí. Takže práve empatia a sebareflexia je ich veľká devíza. Veľmi si to cením, teší ma to a inšpiruje.

Existuje niečo, čo vás dokáže na skúške vytočiť?

Vo všeobecnosti – neprofesionalita. Vytáča ma, keď sa pri každom zastavení počas skúšky začne svojvoľne hovoriť, to ozaj na profesionálnu pôdu nepatrí. Avšak dirigent musí byť predovšetkým dobrý psychológ. Keď chcete ukázať, že je niečo zle, tak to ide aj taktne a úderne. Neznamená to, že by sa mal dirigent chovať arogantne alebo povýšene. Aj dirigent je jeden z muzikantov. Avšak autorita a rešpekt sú nutné. Keď človek cíti napätie alebo stres, musí ho skrotiť. Pretože zbytočné emócie nič dobrého neprinesú.

Váš dlhodobý cieľ s orchestrom ŠFK?

Jeden z hlavných zámerov je, aby tu vniklo povedomie o tom, že orchester ŠFK je konkurencieschopný v európskom kontexte. Nie iba svojou kvalitou a prevedením, ale aj zaujímavou dramaturgiou. Aby sme sa nestali iba orchestrom, ktorý bude dookola opakovať tie isté veci. V tomto si myslím, že je riaditeľka Lucia Potokárová absolútne ústretová. Vízia urobiť veľmi široko rozkročenú dramaturgickú líniu, od najznámejších diel až po menej známe, od klasicizmu až po súčasnosť sa mi veľmi páči. Tiež by som chcel, aby orchester dostal špecifickú farbu, aby každý pri počúvaní vedel rozoznať, že toto je zvuk košickej filharmónie.

Ako vnímate výjazdy s orchestrom mimo Domu umenia?

Zájazd je vždy korením pre súbor. Výjazd do nového prostredia je aj nebezpečný, lebo nevieme do akej sály ideme, môžu tam byť akustické úskalia a my nemáme dostatok času sa etablovať. Tak či onak je to ozdravné, lebo to poznávanie je veľmi zaujímavé. Teším sa na zájazd do Madridu v novembri. Zaznejú tam veľmi zaujímavé skladby komornejšieho charakteru. Najmä som šťastný, že po dvojročnej mŕtvolnej nekultúrnej dobe, kde protipandemické opatrenia spôsobili umlčanie kultúry, na zájazd vôbec môžeme ísť.

Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, ako sme aplauz divákov brali za samozrejmý. Zvykli sme si, že publikum príde, že tlieska. No nie je to samozrejmé. Teším sa z každého koncertu či zájazdu. Reflexia publika je dôležitá. Nenájdete vo svete lepší honorár než aplauz, volanie „bravó“ od publika a nadšené divácke oči.

Máte svoj rituál pred koncertom?

(Smiech.) Môj jediný rituál, ktorý mám naozaj rád v deň koncertu, je ľahnúť si do napustenej vane s penou. Už je to aj môj stereoptyp, že niekedy sa mi aj nechce a zároveň si nedokážem predstaviť , že by som si do tej vane nevliezol.

Rituál po koncerte?

Milujem stretnutia s priateľmi, muzikantmi. Pripiť si na úspešný koncert, rozprávať sa o hudbe a povedať si, kam smerujeme. Toto ma veľmi teší a tento rituál dodržiavam dodnes.

Prvá (hudobná) pomoc na zlú náladu?

Pravidlo číslo jedna pre mňa ako dirigenta, resp. šéfa je, že moju zlú náladu si nesmie nikto všimnúť. Keď prídem na skúšku a všetci vidia, že som naštvaný alebo utrápený, či unavený, zničím tým celú skúšku. To nikoho nesmie zaujímať. Takže, keď mám deň blbec, tak si pustím nejaký seriál alebo film nenáročného charakteru na štýl Žena za pultom. Účelom je vypnúť mozog a zabudnúť na svet okolo. Ale väčšinou sa liečim hudbou. Na konkrétnu náladu mám konkrétnu nahrávku. Keď som v melancholickej nálade, až skoro depresívnej, tak si púšťam záver z opery Kráľ Artuš od Ernesta Chaussona. Naopak, keď mám euforické stavy radosti, tak si púšťam svojho milovaného Wagnera.

Záverom, čo by ste chceli odkázať čitateľom?

Chcel by som návštevníkov ŠFK hlavne čo najsrdečnejšie pozvať na naše koncerty, pretože každý si v aktuálnej sezóne môže nájsť svoj obľúbený titul, alebo naopak objaviť niečo úplne nové. Veľmi sa tešíme na naše publikum. Živá kultúra, koncerty naživo s publikom sú to, čo je úplne nenahraditeľné. Atmosféra v sále, to že človek cíti hudbu, ktorá do neho vstupuje, to sa nedá sprostredkovať cez žiadnu obrazovku. Pozývam našich návštevníkov, aby sme spoločných večerov zažili čo najviac. Teším sa na reakcie publika, ako sa im bude sezóna pozdávať a do akej miery ich bude inšpirovať.

Zhovárala sa Lucia Radzová
Foto zo skúšky: Jaroslav Ľaš

>>> VIAC INFO O NOVEJ SEZÓNE <<<

Karol Petróczi pri mori_archívna fotografia

Karol Petróczi: „Plná sála Domu umenia je pre mňa veľkou satisfakciou.“

Narodil sa v Lučenci, no dlhé roky žije v Košiciach. Je ikonou tohto mesta, stretnúť ho môžete nielen v sálach Domu umenia, ale pravidelne aj na trhovisku na Dominikánskom námestí. Ako prvý a dlhoročný koncertný majster Štátnej filharmónie Košice stojí po boku telesa od jeho vzniku. S orchestrom ŠFK i celou inštitúciou je bytostne prepojený. Karol Petróczi oslávil 5. marca 80. narodeniny a svojimi spomienkami, ale i brisknými názormi na svet, nás stále inšpiruje.

Čitať viac »

Karol Petróczi 80_grafika

Karol Petróczi 80: komorný koncert na počesť majstra

Štátna filharmónia Košice pozýva na komorný koncert KAROL PETRÓCZI 80. Zámerom podujatia je oslava jubilea významnej slovenskej umeleckej osobnosti, interpreta a pedagóga, zakladajúceho člena a dlhoročného koncertného majstra ŠFK Karola Petrócziho. Účinkovať budú niektorí z jeho najúspešnejších študentov a ich hostia. Program je pestrou hudobnou prehliadkou rôznych období a žánrov.

Čitať viac »

Menu

Vyhľadávanie

Vstupenková pokladŇa

Kontakt:
Dom umenia - Moyzesova 66, Košice
+421 905 073 123
(počas pokladničných hodín)
vstupenky(@)sfk.sk
Otváracie hodiny
PO-ŠT:  10:00 - 12:00 a 14:00 - 17:00
PI, SO, NE:  Zatvorené

Večerná pokladňa ŠFK je otvorená hodinu pred koncertom a predáva vstupenky iba na aktuálny večerný koncert.

Dom umenia

Adresa:
Moyzesova 66
040 01 Košice
e-mail: sfk(@)sfk.sk
Spojenie MHD:
Električky: 1, 2, 4, 5, 6, 7
Autobusy: 12, 15, 16, 71, 72
Google maps 


Štátna filharmónia Košice je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.

Privátna zóna:

Prihlásenie EXT                  Prihlásenie COL

Prihlásenie NAS                 Prihlásenie VMM

Newsletter:

Zadaním emailovej adresy vyjadrujem svoj súhlas so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania noviniek emailom. Viac info.


Copyright Štátna filharmónia Košice © 2018. All Rights Reserved. Design by lenkine. Runs on Audience Toolkit.

Tento web používa cookies.  Viac informácií.

Nastavenia ochrany súkromia

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...