BEETHOVEN 4 & BRAHMS 2

BeethovenovaSymfónia č. 4 B dur, op. 60 vznikla v roku 1806, v období, keď skladateľ pracoval aj na dielach, ktoré sa dnes spájajú s jeho heroickým štýlom. V porovnaní s monumentálnou Symfóniou č.3 „Eroicou“ či dramatickou Symfóniou č.5 však táto pôsobí prekvapivo ľahko, elegantne a hravo. Tento kontrast jej v Beethovenovej tvorbe dáva osobitné miesto. Dielo otvára nezvyčajne rozsiahle Adagio, ktorého pomalý, tajomný začiatok akoby na chvíľu zastavil plynutie hudby. Z nenápadných motívov postupne vyrastá energické Allegro vivace, založené na výraznom rytmickom pohybe a kontrastoch. Druhá časť Adagio patrí k najpozoruhodnejším pomalým častiam Beethovenových symfónií. Jej pokojný tok narúša pravidelný, neúprosne sa opakujúci rytmický motív. Tretia časť Menuetto. Allegro vivace je energickým scherzom, pričom jeho robustný charakter kontrastuje s ľahkosťou tria. Záverečné Allegro ma non troppo prináša nepretržitý prúd krátkych, pohyblivých motívov a rytmických prekvapení. Je to hudba plná elegancie, humoru a radosti.

BrahmsovKoncert pre klavír a orchester č.2 B dur patrí k dielam, v ktorých sa spája monumentálnosť s neobyčajnou intimitou. Je to dielo mimoriadneho rozsahu a interpretačnej náročnosti. Skladateľ ho dokončil v roku 1881, viac než dve desaťročia po svojom Koncerte č.1. Kým prvý koncert je poznačený dramatickým zápasom a mladíckou energiou, druhý je dielom zrelého skladateľa, ktorý dokázal virtuóznu stránku podriadiť komplexnej hudobnej výpovedi. Nezvyčajná je už samotná koncepcia diela. Koncert má štyri časti, teda o jednu viac než tradičný klavírny koncert. Prvá, Allegro non troppo, sa začína jemným sólovým vstupom lesného rohu, na ktorý klavír odpovedá lyrickou kadenciou. Z nenápadného motívu sa postupne rozvíja rozsiahla a dramaticky prepracovaná hudobná stavba. Druhá časť, Allegro appassionato, prináša prudký kontrast. Jej búrlivý charakter má takmer scherzový ráz, no zároveň v sebe ukrýva značnú dramatickú silu. Nasledujúce Andante patrí k najintímnejším miestam celého koncertu. Záverečné Allegretto grazioso je vzletné a tanečné. Brahms v ňom využíva rytmickú pružnosť a elegantnú melodiku, no ani tu sa nevzdáva svojej charakteristickej kompozičnej prepracovanosti.