BEETHOVENOV KLAVÍR

Beethovenov Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur je prvým, ktorý naplno reprezentuje skladateľov vlastný štýl. Dielo vzniklo v rokoch 1805 až 1806, takmer súčasne s jeho štvrtou, piatou a šiestou symfóniou, Fantáziou pre klavír, zbor a orchester a Omšou C dur. Bolo to jedno z najplodnejších období v Beethovenovej tvorbe. Majstrovstvo v tematickej, ako aj štylistickej a obsahovej jednotnosti, dosiahnuté vo všetkých dielach, sa plne odráža aj v Koncerte G dur. Beethoven vychádzal zo zásady protikladov sóla a orchestra. Súčasne je ale sólový part majstrovsky vkomponovaný do samostatne ponímaného symfonického orchestrálneho pradiva. Virtuozita, dovtedy sledujúca vonkajší efekt, dostáva ráz premyslenej a vysoko umeleckej improvizácie.

Skladateľka Dora Pejačević patrí medzi popredných predstaviteľov chorvátskej hudby. Pejačević je známa svojimi vokálnymi skladbami, klavírnymi miniatúrami a sláčikovými kvartetami, ktoré boli silne ovplyvnené expresionistickými a modernistickými trendmi doby. Jej Symfónia fis mol býva považovaná za prvú modernú symfonickú skladbu chorvátskeho autora. Napísala ju v rokoch 1916 až 1917 a revidovala ju v roku 1920. Symfónia je dielom v neskororomantickom štýle a má štyri časti. Pejačević mala vynikajúci zmysel pre orchestrálnu farebnosť, ako aj narábanie s rytmickými a melodickými prvkami. Štruktúra symfónie je uvoľnená a rapsodická, s množstvom originálnych tém, pričom Pejačević narába s materiálom s pozoruhodnou precíznosťou a citom pre inštrumentáciu. Vytvára tak veľmi pôsobivú a očarujúcu zvukovú atmosféru.