BEETHOVENOVA OSUDOVÁ A MLADÉ TALENTY

Práca na Symfónii č. 5 c mol „Osudovej“ trvala Ludwigovi van Beethovenovi pomerne dlho. Prvé skice pochádzajú z roku 1800, ale dielo dokončil až v lete roku 1808. Prvýkrát bolo uvedené na slávnostnej akadémii v decembri 1808 spolu s premiérou jeho Symfónie č. 6, Klavírnym koncertom G dur, Fantáziou c mol pre klavír, zbor a orchester ako aj časťami Gloria a Sanctus z Omše C dur. Symfónia sa zaradila k tým Beethovenovým dielam, ktoré si okamžite získali uznanie a umeleckú nesmrteľnosť. Za svoju popularitu vďačí nepochybne svojim hudobným myšlienkam, prinášajúcim pozoruhodný pátos, výrazné zvukové symboly, jasnosť a jednoduchosť. Beethovenova „Osudová“ je poslucháčsky dokonale zrozumiteľná aj preto, že jej hudobné formotvorné prostriedky sú limitované na minimum. Dielo je tak zároveň príkladom nedostižného majstrovstva motivickej práce. Z jediného motívu, skladajúceho sa iba zo štyroch tónov, vzniká úvodné Allegro a zároveň sa stáva hlavnou myšlienkou spájajúcou všetky štyri časti. Beethoven motív charakterizoval ako osud, ktorý klope na dvere. Dielo si okamžite získalo obrovské uznanie aj vďaka hlbokým emocionálnym kontrastom hudby, citovosti a  dramatickej výpovedi. Jasnosť Beethovenových myšlienok, formová jednoduchosť a osobitá, dovtedy nevídaná orchestrálna zvukovosť zabezpečili tejto symfónii nikdy neklesajúcu popularitu.