BEETHOVENOVA PRVÁ A MLADÉ TALENTY

Beethoven vstúpil do dejín hudby ako skladateľ, ktorý zásadným spôsobom premenil podobu symfonického žánru. Jeho Symfónia č.1C dur stojí na pomedzí nového, osobitého hudobného sveta. Vznikla v rokoch 1799-1800 a je ešte dielom pevne zakoreneným v tradícii Haydnovej a Mozartovej hudby. Beethoven však už od úvodných taktov naznačuje, že s touto tradíciou nebude zaobchádzať úplne konvenčne. Úvodný pomalý úsek Adagio molto sa začína nezvyčajne, harmónia akoby nenapĺňala očakávania a až postupne sa hudba prepracuje k hlavnej tónine. Tento vtipný moment je zároveň malým prejavom Beethovenovej tvorivej individuality. Prvá časť pokračuje tempom Allegro con brio a je plná energie, kontrastov a dynamického napätia. Nasledujúce Andante cantabile con moto prináša pokojnú a spevnú atmosféru, naplnenú mozartovskou poéziou a srdečnosťou. Tretia časť Menuetto už svojou energiou a rozsahom predznamenáva Beethovenov neskorší, originálny spôsob narábania so scherzom. Namiesto elegantného dvorského tanca pôsobí ako hudba plná pohybu a nečakanej razancie. Záverečné Adagio – Allegro molto e vivace je brilantným finále, v ktorom Beethoven opäť dokazuje svoj zmysel pre humor, rytmickú vynaliezavosť, dramatickú gradáciu a schopnosť pretvoriť tradičné formy na osobnú výpoveď.