FILMOVÁ HUDBA: ZA SLÁVNYMI PRÍBEHMI

Film a hudba si k sebe našli cestu už v ranej histórii kinematografie. Hudba vo filme pomáhala rozprávať príbeh, komentovala dej a snažila sa pútať pozornosť divákov. Udržovala náladu a atmosféru, poukazovala na dobu a miesto, kde sa film odohráva, a na charakter postáv. Filmová hudba bola väčšinou symfonická, vychádzajúca z tvorby skladateľov neskorého romantizmu a sprevádzala veľkolepé príbehy hrdinských postáv, zosobňujúcich základné ľudské archetypy. Medzi najslávnejších skladateľov filmovej hudby patrí John Williams, ktorý vo svojej tvorbe vychádzal hlavne z tradície romantickej symfonickej hudby. Vzkriesil tradičnú formu symfonickej hudby a dodal jej modernú výrazovú štruktúru v podobe ľahko zapamätateľných charakteristických motívov. Vytvoril pôsobivú hudbu k úspešným filmom ako Star Wars, Jurský park, E.T. – Mimozemšťan, Schindlerov zoznam a k sérii filmov Indiana Jones. Kým hudba k filmom Odviate vetrom od Maxa Steinera a Sedem statočných od Elmara Bernsteina predstavuje symfonickú klasiku, mladšími predstaviteľmi dynamického symfonizmu sú Hans Zimmer a Klaus Badelt. Zimmerova hudba sa objavila vo vyše stovke filmov a zažiarila najmä vo filme Gladiátor. Badelt je autorom obľúbenej hudby k filmu Piráti z Karibiku. Nádherné melodické línie a farebná orchestrácia sú zasa typické pre partitúru Alana Silvestriho k filmu Forrest Gump a ceneným soundtrackom je aj emocionálne strhujúca hudba k filmu Titanic od Jamesa Hornera. Ako protiklad voči americkej tvorbe stojí európska skladateľská škola. Jej príkladom je Francúz Michel Magne a jeho okúzľujúca melodická hudba k sérii filmov o Angelike.