HAYDN, HAYDN, HAYDN, HAYDN

V poradí desiata Haydnova opera nesie názov L´isola disabitata (Opustený ostrov) a veľmi často sa samostatne uvádza najmä jej predohra. Tá býva niekedy prirovnávaná k miniatúrnej symfónii a je skvelým príkladom Haydnoveho osobitého orchestrálneho štýlu. Hudba obsahuje viacero tém, ktoré sú zasadené do bohatej a farebnej orchestrácie.

Koncert pre klavír č. 11 D dur je Haydnovým najkrajším a najčastejšie uvádzaným inštrumentálnym dielom. Pôsobí milým dojmom, melodickou invenciou a spracovaním, najmä pokiaľ ide o temperamentné Rondo all´Ungarese s neustále sa opakujúcou a obmieňanou hlavnou témou, ku ktorej sa pridáva charakteristický uhorský motív s  prírazom.

Haydnovo Divertimento C dur, známe aj ako Der Geburtstag (Narodeniny), vzniklo v roku 1765 pre osobitý súbor flauty, hoboja, dvoch huslí a basso continuo bez viol. Špecifická inštrumentácia so sólovými dychovými a sláčikovými nástrojmi je charakteristická pre ranú formu divertimenta. Dielo obsahuje štyri časti: živé Presto, lyrické Andante, Menuetto s triom v kontrastnej tónine a finále Thema con variazioni. Skladba vychádza z typickej viacčasťovej štruktúry divertimenta s kontrastnými tempami a náladami.

Symfónia č. 75  D dur pochádza z obdobia rokov 1779 – 1781. Má pomalý úvod, ktorý zreteľne evokuje introdukcie Haydnových Londýnskych symfónií, kým druhá pomalá časť smeruje k neskoršiemu, zrelému Haydnovmu prejavu. V tretej časti Haydn spája dvornú eleganciu s pastorálnou lyrikou vidieka. Menuet prináša pôvabnú melodiku a je zvýraznený elegantným charakterom úseku tria. Finále má štruktúru ronda, ktorú Haydn uprednostňoval a zdokonaľoval vo svojich neskorších symfóniách. Tichý úvod, dramatické kontrasty a hravá nálada celej časti sú typickou ukážkou Haydnovho vytríbeného kompozičného jazyka.