HUDBA / ZENE

Päťčasťové dielo Symfonické minúty, op. 36 skomponoval Ernő Dohnányi v roku 1933. Vzniklo ako tanečná suita inšpirovaná maďarským folklórom a nadväzuje na skladbu Ruralia Hungarica. Symfonické minúty majú osobité čaro pokiaľ ide o humor, harmonickú invenciu či melodickosť. Skladbu tvorí päť relatívne krátkych častí: živé a vtipné Capriccio, svieža Rapsódia s výraznými drevenými dychovými nástrojmi, pre ktoré Dohnányi vždy písal s osobitou obľubou, razantné malé Scherzo, miniatúrny súbor variácií na maďarský ľudový nápev a nakoniec rozjasané Moto perpetuo rondo.

Koncert pre husle a orchester č. 1 Bélu Bartóka vznikol v rokoch 1907 až 1908, ale tlačou vyšiel až v roku 1956, jedenásť rokov po skladateľovej smrti. Vznik koncertu sprevádzal osobitý emocionálny kontext: bol venovaný huslistke Stefi Geyerovej, voči ktorej cítil Bartók veľkú náklonnosť. Koncert je netradične dvojčasťový. Smutná téma prvej časti predstavuje Bartókovu neopätovanú lásku k huslistke, táto téma sa opakuje s variáciami. Nasleduje živá druhá časť s brilantnými úsekmi arpeggia a vzletných pasáží s hravými skokmi.

Myšlienka vyjadriť prostredníctvom hudby náklonnosť k slovenskej prírode a jej krásam sprevádzala Alexandra Moyzesa pri vzniku skladby Dolu Váhom, op. 26 v roku 1945, pričom sa mu zároveň vynárala analógia so Smetanovou Vltavou z cyklu Má vlast. Skladba prináša pôsobivú romantizujúcu ilustratívnosť, ktorá sa viaže k poeticky štylizovanému programovému výkladu hudby. Dielo tvorí akýsi hudobný pendant ku knihe maďarského spisovateľa Alojza Mednyánszkeho pod názvom Malebná cesta dolu Váhom, ospevujúcej krásy slovenskej krajiny.