KLASIK A ROMANTIK

Mozartov Koncert pre husle a orchester č. 5 A dur, známy aj pod prívlastkom „Turecký“, patrí k vrcholom jeho tvorby pre sólové husle. Vznikol v roku 1775, keď mal skladateľ devätnásť rokov, a pravdepodobne bol určený pre koncertné vystúpenia v Salzburgu. Ide o posledný z Mozartových piatich husľových koncertov a jeho hudobný jazyk pôsobí mimoriadne vyzreto a suverénne. Prvá časť Allegro aperto spája klasickú formovú prehľadnosť s výraznou melodickou invenciou. Po energickom orchestrálnom úvode nastupujú husle s elegantnou, spevnou témou. Druhá časť Adagio prináša kontrast v podobe pokojnej, lyrickej hudby, v ktorej vyniká Mozartov cit pre kantilénu a jemné výrazové detaily.Záverečné Rondeau: Tempo di Menuetto má podobu pôvabného menuetu, ktorý však v priebehu skladby prekvapivo preruší kontrastná epizóda Allegro v exotizujúcom a v tej dobe populárnom „tureckom“ štýle, odkiaľ pochádza aj podtitul diela. Mozart tu využíva ostrejšie rytmy, výrazné akcenty a efektnú orchestrálnu faktúru. Po tejto epizóde sa menuet vracia a dielo uzatvára s noblesou a ľahkosťou. Nečakané spojenie elegantného dvorského tanca s kontrastnou, temperamentnou hudbou dodáva koncertu jeho osobitú charakteristiku.

Čajkovského Manfred, symfónia h mol, op. 58, patrí k jeho najrozsiahlejším a najdramatickejším orchestrálnym dielam. Skladateľ ju skomponoval v roku 1885 podľa Byronovej rovnomennej básnickej drámy. Manfred je osamelý hrdina, sužovaný pocitom viny, výčitkami svedomia a spomienkami na stratenú lásku. Čajkovskij jeho príbeh rozdelil do štyroch častí, pričom každej priradil konkrétny program. V prvej časti Lento lugubre sa objavuje Manfredov ústredný motív, temná, chromatická téma, ktorá sa vracia v rôznych podobách. Hudba vykresľuje jeho vnútorný nepokoj, zúfalstvo a osamelosť. Druhá časť Vivace con spirito prináša obraz života v horách, po nej nasleduje lyrické Andante con moto, predstavujúce jednoduchú a pokojnú pastorálnu scénu. Záverečné Allegro con fuoco je monumentálnym vyvrcholením, v ktorom sa Manfred ocitá uprostred síl podsvetia a napokon nachádza vykúpenie v smrti. Hoci skladba nesie podtitul „symfónia“, jej programový charakter ju približuje skôr k symfonickej básni, zároveň však svojou rozsahom, štruktúrou a závažnosťou predstavuje akúsi osobitú alternatívu k jeho klasickým symfóniám.