LAETA DIES - Jozef Podprocký 80

Ars Nova 23.10.2024 Konzervatórium Petra Dvorského, Timonova 2, Košice 17:00

PODPROCKÝ 80 - koncert z diel Jozefa Podprockého (1944 - 2021)

 

Program a účinkujúci:

Piesne bez slov, op. 46

Eva Marenčinová – violončelo, Erik Jámbor – klavír

 

Cantus adventus „Rorate caeli“, op. 66

Aneta Hollá – soprán, Ján Fic – organ

 

Fantázia III. (piccola) na sekvenciu „Veni Sancte Spiritus“, op. 65

Peter Katina – akordeón

 

 

Fantázia II. na sekvenciu „Victimae paschali“, op. 63

Peter Zwiebel – viola

 

 

Reminiscentio supra F. X. Zomb, op. 24

Marek Štrbák – organ

 

 

Ave Maria, op. 7, č. 2a

Ave verum Corpus, op. 34, č. 4

Aneta Hollá – soprán, Ján Fic – organ

 

 

Suita in D ( podľa zápisov v levočskom „Pestrom zborníku“  zo 17. storočia), op. 14, č. 3

Súbor Ensemble istruito: Jana Vozníková a Patrik Kanuščák – husle,

Michal Holenda – viola, Róbert Kováč – violončelo, Adolf Plachetka – kontrabas

 

Vstup voľný

    Skladateľ Jozef Podprocký sa narodil 10. júna 1944 v baníckej dedinke Žakarovce (okres Gelnica). Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Gelnici v roku 1961 bol prijatý na košické konzervatórium, kde bol žiakom v klavírnej triede Ireny Koreňovej, v kompozičných predmetoch ho viedol Juraj Hatrík. V roku 1965 začal študovať kompozíciu na VŠMU v Bratislave najprv u Jána Cikkera, neskôr v triede Alexandra Moyzesa. Od roku 1969 vyučoval hudobnú teóriu na košickom konzervatóriu, kde v roku 1974 obnovil kompozičnú triedu, ktorá zanikla odchodom Juraja Hatríka do Bratislavy. V rokoch 1986 – 1988 bol riaditeľom Štátnej filharmónie Košice. Na Konzervatóriu pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2013. Medzi jeho žiakov patrili významní skladatelia (Peter Breiner, Iris Szeghy, Norbert Bodnár, Jana Kmiťová, Peter Guľas, Ivan Buffa, Adrián Harvan, Peter Duchnický a ďalší). Za svoj pedagogický i kompozičný prínos a celoživotné pôsobenie vo východoslovenskom regióne bol vyznamenaný viacerými oceneniami. Zomrel 31. marca 2021 v Košiciach.

     Hudobnú reč každého skladateľa môžeme vnímať ako zrkadlo jeho povahy, charakterových vlastností, talentu, nadobudnutých poznatkov a zručností. U Podprockého sa jeho životná vyrovnanosť, poriadkumilovnosť a pedantnosť premietla do pokojne plynúceho skladateľského odkazu. Fúzia východoslovenského folklóru so syntézou rôznych techník jeho obľúbených autorov prvej polovice 20. storočia (B. Bartók, P. Hindemith, A. Honegger, I. Stravinskij) priniesla v 70. rokoch do Košíc nové podnety, ktoré tamojšiemu publiku pootvorili dvere do dovtedy málo poznaného sveta súčasnej hudby. Podprockého podvedomé hľadanie balansu medzi tradičnosťou a snahou priniesť niečo nové v roku 1994 charakterizoval Igor Podracký spojením „moderný tradicionalista.“ Hoci s týmto označením Podprocký nebol počas svojho života stotožnený, dávame muzikológovi za pravdu, že v mnohom je skladateľova tvorba tradičná i moderná zároveň. S pevnými koreňmi, siahajúcimi až k pražskej novákovskej škole, mal svoje skladateľské remeslo pevne v rukách. Nasiaknutý hatríkovskou a neskôr moyzesovskou racionalitou a precíznosťou narážal na mantinely, ktoré prekonával aj vďaka dvojročnému stretnutiu s cikkerovskou spontaneitou na vysokej škole. Kreativita, hravosť, spontánnosť a špecifický humor v tvorbe (i v pedagogickom procese) tvorili neustále adekvátnu protiváhu k akademickým požiadavkám a „slušne vychovaným“ postupom. Svoje skladby nikdy nestaval s cieľom extrovertnej veľkoleposti či ohurujúcej živelnosti. Sústredenú kompozičnú prácu, „hudobné sudoku“, ktoré v pravidelnom dennom rytme riešil pri svojom domácom klavíri a neskôr pri počítači, ocení predovšetkým interpret či analytik so zmyslom pre detail. Štrukturálna analýza Podprockého diel je skutočne „pastvou pre oči“, keďže každý tón má v partitúre svoje miesto.

     Dve Piesne bez slov pre violončelo a klavír boli skomponované na podnet Podprockého kolegu, dirigenta Jána Drietomského, pre jeho neter violončelistku Kristínu Chalmovskú. Prvá Pieseň (2003) je koncipovaná ako malé rondo s krátkou sólovou kadenciou pred záverom a druhá (2008) ako veľká trojdielna piesňová forma so skrátenou reprízou. Piesne existujú aj v úprave pre husle alebo violu so sprievodom klavíra, preto majú potenciál byť súčasťou repertoárov mladých sláčikárov.

     Sakrálna skladbaCantus adventus Rorate caeli cituje starozákonný text z Knihy proroka Izaiáša (Iz 45,8) k úvodu ranných adventných (tzv. rorátnych) bohoslužieb: „Roste nebesia z výsosti a z oblakov nech k nám zostúpi Spravodlivý.“ Podprocký ju vo svojom autorskom texte približuje slovami: „Úvodné dvojtaktie tutti organu („motív kríža“), ktoré v priebehu skladby zaznie ešte päťkrát (kvázi ako téma ronda), má zdôrazniť nielen obsahovú, ale najmä formovú koherenciu. Chorál je spievaný v kánone s organom nad ostinátnym pedálom a pod „rosiacou“ sextolovo-šestnástinovou ostinátnou figuráciou. Uzatvára ho úsek ,Alleluia‘, ktorý následne zaznie v organe. Ďalej som použil ten istý text, avšak v slovenskom preklade a deklamačným spôsobom. Aj tento diel som uzavrel návratom úseku ,Alleluia‘, avšak tentoraz najprv v organe sólo, potom unisono so spevom...“

     Podprocký je autorom štyroch fantázií, ktoré vychádzajú z gregoriánskych nápevov známych sekvencií. Jednou z nich je Podprockého posledné akordeónové dielo Fantázia III. (piccola)na sekvenciu Veni Sancte Spiritus, napísané na objednávku ZUŠ Rajec. Spracoval tu turíčny nápev Veni Sancte Spiritus (Príď Duchu Svätý), ktorý v priebehu skladby rytmicky, melodicky i harmonicky transformoval. Podobne postupoval aj vo svojej jedinej skladbe pre sólový sláčikový nástroj Fantázia II. na sekvenciu Victimae paschali , z podnetu vynikajúceho violistu Petra Zwiebela, ktorý ju aj premieroval. Podprocký ju venoval viole a neskôr ju prepísal pre sólové violončelo aj pre husle.

     Medzi Podprockého najhrávanejšie vokálne diela patrí Ave Maria venovaná in memoriam Jánovi Cikkerovi a Ave verum Corpus, ktoré existuje v rôznych verziách a úpravách (napr. pre sólový hlas a sláčikové kvarteto, ženské duo, či zbor a cappella).

     „Dávno pred Jánom Levoslavom Bellom pôsobila v našich končinách celá plejáda skladateľov – ,kleinmajstrov‘, ktorých často pozoruhodná, zaujímavá a bohatá tvorba leží v rôznych archívoch a je pre dnešného poslucháča nedostupná a utajená.“ (J. Podprocký) Jedným z nich je košický hudobný teoretik a skladateľ František Xaver Zomb (1779 – 1823). Pri príležitosti osláv 200. výročia jeho narodenia sa Podprocký venoval jeho sakrálnej tvorbe (konkrétne Omši D durKošickým vešperám). Introdukcia k časti Benedictus z Omše D dur F. X. Zomba sa stala východiskom pre Podprockého prvú sólovú organovú skladbu s názvom Reminiscentio supra F. X. Zomb, op. 24 (1979). Od 70. rokov sa Podprocký venoval aj oživovaniu, resp. ,reštaurovaniu‘ zápisov z levočského Pestrého zborníka zo 17. storočia, z ktorých vytvoril sedem suít. Tretia – Suita in D – bola premiérovaná v roku 1973. V jej úvode sa predstavuje nemecký chorál Christus ist erstanden hatt überwunden, po ktorom nasleduje attacca tanec Saltirelle. Podľa najnovších výskumov je jeho autorom nemecký skladateľ Johann Caspar Horn (1636 – 1722). V tretej časti Serenada Podprocký spojil dve krátke sarabandy do väčšej formy (a – b – a´). Okrem tradičných tancov (Gavotte a Sarabande) sa v poslednej časti s označením Chorea zaoberal aj tancami domáceho (spišského) pôvodu – choreami. Skladateľovým hlavným zámerom bolo sprístupniť túto starú hudbu širokej poslucháčskej verejnosti. O tom, že sa mu to v tomto opuse podarilo, svedčí aj fakt, že Podprockého suity patria medzi jeho najčastejšie hrávané diela.

Dramaturgia koncertu a sprievodný text ku koncertu: Jana Zelenková

Koncert v spolupráci s Hudobnou spoločnosťou Hemerkovcov.

KALENDÁR Koncertná sezóna


Koncerty A cyklu

Koncerty B cyklu

Verejné generálky

Ars nova

Košická hudobná jar

Predkoncertné stretnutia

Koncerty v zahraničí

Mimoriadne koncerty

Literárno-hudobné večery

Koncert pre mládež

Medzinárodný organový
festival Ivana Sokola

Najbližšie podujatia


Menu

Vyhľadávanie

Vstupenková pokladŇa

Kontakt:
Dom umenia - Moyzesova 66, Košice
+421 905 073 123
(počas pokladničných hodín)
vstupenky(@)sfk.sk
Otváracie hodiny
PO-ŠT:  10:00 - 12:00 a 14:00 - 17:00
PI, SO, NE:  Zatvorené

Večerná pokladňa ŠFK je otvorená hodinu pred koncertom a predáva vstupenky iba na aktuálny večerný koncert.

Dom umenia

Adresa:
Moyzesova 66
040 01 Košice
e-mail: sfk(@)sfk.sk
Spojenie MHD:
Električky: 1, 2, 4, 5, 6, 7
Autobusy: 12, 15, 16, 71, 72
Google maps 


Štátna filharmónia Košice je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.

Privátna zóna:

Prihlásenie EXT                  Prihlásenie COL

Prihlásenie NAS                 Prihlásenie VMM

Newsletter:

Zadaním emailovej adresy vyjadrujem svoj súhlas so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania noviniek emailom. Viac info.


Copyright Štátna filharmónia Košice © 2018. All Rights Reserved. Design by lenkine. Runs on Audience Toolkit.

Tento web používa cookies.  Viac informácií.

Nastavenia ochrany súkromia

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...