TRÚBKA PAR EXCELLENCE

Dvořákova predohra Othello sa kvôli svojej nadväznosti na konkrétnu literárnu predlohu pomerne vzďaľuje tradičnej predstave sonátovej formy. S tým súvisí aj celkové vyznenie kompozície, ktorá má skôr epický charakter s mnohými náladovými zvratmi a celkovo dramatickým účinkom. Napriek tomu, že dielo nemožno považovať za verný hudobný prepis Shakespearovej tragédie, v jeho jednotlivých častiach možno určité paralely rozoznať. V oblasti expozície ide o postavu Jaga a jeho intrigy, ktorými zaseje do Othellovej duše pochybnosti. Rozsiahlu lyrickú plochu v expozícii je potom možné chápať ako milostný duet Othella a Desdemony. Dramatické a efektné rozvedenie, ktoré je vystavané na komplikovanom harmonickom pôdoryse a pracuje s bizarne zdeformovanými variantmi východiskového tematického materiálu, predstavuje scény Othellovej žiarlivosti vrcholiacej vraždou Desdemony. Repríza je obrazom výčitiek svedomia, smútku a drásavých spomienok na niekdajšie šťastie.

Koncert pre trúbku a orchester B dur od Mieczyslawa Weinberga z roku 1967 patrí medzi jeho najpozoruhodnejšie diela. Jeho efekty siahajú od pointilistického modernizmu až po výrazné rytmické textúry, plné groteskných a sarkastických podtónov. Hoci názvy častí naznačujú fragmentárnosť a hravosť, v mnohých ohľadoch ich vyvracia samotná hudba, ktorej silný pocit kontinuity a nervného napätia viedol Šostakoviča k tomu, že dielo nazval „symfóniou pre trúbku a orchester“.  

Anglický skladateľ Ralph Vaughan Williams napísal svoju Symfóniu č. 5 D dur v rokoch 1938-43. Štýlovo predstavuje odklon od drsných disonancií jeho Symfónie č. 4 a znamená návrat k jemnejšiemu štýlu skoršej Pastorálnej symfónie. Viaceré hudobné témy v Symfónii č. 5 pochádzajú z v tej dobe z jeho ešte nedokončeného operného diela, The Pilgrim´s Progress. Dielo zaznamenalo hneď na svojej premiére obrovský úspech.