BERLIOZOVA FANTASTICKÁ

Pod dojmom z dramatickej básne Heinricha von Collina napísal Beethoven predohru Coriolan. Svojou hudbou skladateľ skvele vyjadril duchovnú drámu človeka, ktorého zranenú pýchu premôže silná láska k vlasti. Aristokrata Coriolana vyženú z Ríma, preto sa spojí s nepriateľským národom, aby sa pomstil rodnému mestu. Hrdinu charakterizuje energická, naliehavá hlavná téma a jej nástojčivá melódia vyjadruje Coriolanovu tvrdohlavosť a zranenú sebalásku. Vedľajšia, spevná téma predstavuje hlas svedomia, ktorý sa prebúdza pod vplyvom úpenlivých prosieb manželky a matky. V dramatickom hudobnom konflikte nakoniec víťazí humanistická vízia nad egoistickými ambíciami jednotlivca vo veľkolepom zvukovom obraze.

Na konci roku 1821 dosiahla kariéra nemeckého skladateľa Louisa Spohra zásadný obrat, keď bol vymenovaný za dvorného kapelníka v Kasseli. Tam skomponoval aj svoj Koncert pre klarinet e mol č.4, ktorý patrí k jeho najlepším skladbám. Dielo sa začína temnou, romanticky znejúcou témou, ktorá kontrastuje s pokojnou vedľajšou témou. Túto uvoľnenú atmosféru prerušujú náhle a intenzívne orchestrálne vstupy. Nasleduje meditatívne a melancholické Larghetto s opernými alúziami vychádzajúcimi z deklamačných pasáží a dramatických arpeggií. Finále navonok pôsobí veselým dojmom, no hudba v sebe zároveň ukrýva pocit smútku zdôraznený tmavou farebnosťou.

Fantastická symfónia op. 14 Hectora Berlioza znamená medzník v celom vývoji svetovej symfonickej tvorby, skladateľ v nej založil nový myšlienkový smer. Vytvoril programovú symfóniu a jej hlavnú myšlienku nazval idée fixe, s ktorou osobitým spôsobom pracuje vo všetkých piatich častiach diela. Berlioz hudobne spracúva romantické, snové a fantazijné umelecké predstavy v majstrovskej, pestrofarebnej inštrumentácii a v precízne štrukturovaných symfonických obrazoch. Tie sú inšpirované búrlivými duševnými poryvmi umelca, ktorý podlieha vidinám neopätovanej lásky.