ČAJKOVSKÉHO KLAVÍRNY KONCERT - VYPREDANÉ

Koncert pre klavír č. 1 b mol Piotra Iľjiča Čajkovského patrí medzi najčastejšie uvádzané koncertantné diela. Má výrazne symfonický charakter a kladie na interpreta veľké technické požiadavky. Jasná forma, melodická tematika a zreteľná rytmika vystupujú v tomto diele v celej svojej nádhere. O obrovskej popularite tohto koncertu rozhodli nielen samotné jeho hudobné kvality, ale predovšetkým emocionálny rozmach strhujúci už od prvých taktov diela. Dielo sa začína patetickým úvodom, v ktorom klavír dominuje nad melodickým pozadím orchestra mocnými akordmi a oktávovou technikou. Následné Allegro con spirito sa opiera o dve kontrastujúce témy. Prostredná časť predstavuje romancu v trojčasťovej piesňovej forme. Finále Allegro con fuoco ešte prevyšuje predchádzajúce časti klavírnym temperamentom, široko rozvinutým vo voľnej forme udržiavaným rondom. Tanečná melódia hlavnej témy s typickými akcentmi prináša črty ruskej ľudovej hudby. Téma pred svojím brilantným zakončením prerastá do radostnej, majestátnej hymny.

Bartókov Koncert pre orchester vznikol na žiadosť dirigenta Sergeja Kusevického v roku 1943, ktorý ho spolu s Bostonským symfonickým orchestrom o rok nato uviedol. Koncert si zakrátko získal popularitu, ktorá prevýšila úspech skladateľových skorších diel. Dielo predstavuje vrcholný útvar symfonického repertoáru. Je napísané pre rozšírené obsadenie dychových nástrojov a početných bicích. Nástroje v diele Bartók často využíva sólisticky, z čoho pramení samotný názov diela. Skladba de facto predstavuje symfóniu zloženú z piatich častí, čím sa odlišuje od vžitej formovej konvencie. Napriek masívnemu zvuku, ktorý skladateľ využíva, je textúra diela zrozumiteľná a party jednotlivých nástrojov pôsobia transparentne a živo.