ÔSMA: BRUCKNEROV OPUS MAGNUM

Brucknerova Symfónia č. 8 c mol je veľkolepá vo všetkých ohľadoch. Dielo sa vo svojich mohutných štyroch častiach stavia úplne mimo rozmerov hudby, ktorá bola dovtedy komponovaná. Rovnako impozantné ako jej rozmery je aj zloženie orchestra s viacnásobným obsadením dychových nástrojov a rozšíreným obsadením ostatných sekcií orchestra. Z charakteru jej tém a ich spracovania je zrejmé, že táto symfónia vyjadruje celú životnú tému Brucknera, ktorou bol boj človeka s osudom. Brucknerove súkromné komentáre k dielu odhaľujú skrytý program diela: „kým dramatické zápasy Allegra sa končia rezignáciou, v zdravom duchu Scherza a v láske Adagia sú ukryté sily, ktoré pomáhajú človeku prekonať vlastnú slabosť a protivenstvá osudu vo Finále.“ Stavba prvej časti je typicky brucknerovská. Zaznieva nepokojná, rytmická hlavná téma, nasledujúcu melodickú tému uvádzajú husle, kým tretiu tému prinášajú lesné rohy a drevené dychové nástroje. Tieto tri témy sa majstrovsky pretvárajú, stavajú proti sebe a splývajú. Neochabujúce dynamické a náladové vlnenie vedie k neustálym kulmináciám. Scherzo je vrúcnym holdom skladateľa rodnému Rakúsku. V clivom triu upúta takmer impresionistický zvukový kolorit. Adagio so svojimi dvoma prekrásnymi témami patrí medzi najintímnejšie pomalé časti v Brucknerových symfóniách. Je to rozsiahla pieseň lásky, plná lyrickej zádumčivosti a citovosti. Obrovskú invenciu a skladateľské umenie treba obdivovať aj v monumentálnom Finále. Tam Bruckner zhromaždil nevídané množstvo melodického a motivického materiálu v troch tematických skupinách. V triumfálnej kóde, pripomínajúcej Wagnerovu predohru k Majstrom spevákom norimberským, navrstvuje Bruckner hlavné témy všetkých štyroch častí v gigantickom vyvrcholení.