Vo fantázii pre symfonický orchester uplatnil Jozef Podprocký niekoľko metamorfovaných tematických prvkov zo skladieb, ktoré v minulosti premiérovo uviedla Štátna filharmónia Košice. Meditatívne, lyrické, jasavé i dramatické momenty sa tu striedajú na princípe sonáty s premenami jej tematických úsekov. Vrcholom celej skladby je epizóda v závere rozvedenia, ktorá bola autorovou bezprostrednou reakciou na vraždu novinára a jeho snúbenice.
Cikkerova skladba Concertino pre klavír a orchester op.20 z roku 1942 je plná mladistvého elánu, radosti a životnej sily a prináša silné elementy slovenskej ľudovej hudby, piesní a tancov. Na rozdiel od iných Cikkerových diel neprináša vypäté dramatické prvky, ale ponúka krehké lyrické úseky a meditatívne momenty. Orchestrálny i klavírny part sú mimoradne vyvážené a konzistentné. Skladba obsahuje náročné, virtuózne prvky v sólovom parte, ktorý je zľahka inšpirovaný romantickou klavírnou tvorbou. Premiéru mala v 13. októbri 1942 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, pričom ide o prvú slovenskú koncertantnú skladbu pre klavír a orchester vôbec. Dielo predstavuje zrelého skladateľa s jasne vyprofilovaným kompozičným štýlom a často reprezentuje Slovensko i v zahraničí, už v roku 1946 zaznelo v rámci prvého ročníka festivalu Pražská jar.
Beethovenova Symfónia č. 3 Eroica bola skutočne hrdinským činom: šokovala svoje prvé publikum a stanovila nový symfonický formát pre budúce generácie skladateľov. V diele, ktoré je rozsahovo dvojnásobné oproti jeho predošlým symfóniám, sa Beethoven nesnažil iba potešiť a pobaviť svojich poslucháčov, ale aj podnietiť ich a vyprovokovať.
