VIANOCE SÚ RYBOVKA

Brandenburský koncert č. 1 F dur, BWV 1046 od Johanna Sebastiana Bacha z roku 1721 je najmonumentálnejším dielom z kolekcie šiestich koncertov venovaných brandenburskému markgrófovi. Skladba jedinečne spája taliansky štýl concerto grosso s francúzskou suitou a vyniká bohatým inštrumentálnym obsadením vrátane lesných rohov a hobojov. Na rozdiel od ostatných koncertov cyklu má neobvykle štyri časti a uzatvára ho Menuetto s vloženými triami a polonézou. Bach v ňom premyslene kombinuje koncertantnú techniku, tanečné formy a mimoriadne diferencovanú inštrumentáciu a vytvára hudobný celok, v ktorom sa virtuozita jednotlivých nástrojov podriaďuje pozoruhodnej architektonickej výstavbe celku.

Z Bachovho pôvodného Koncertu d mol BWV 1059 pre hoboj sa zachoval iba fragment prvých deviatich taktov, zapísaný v jeho rukopise. Zvyšok diela je známy vďaka neskoršiemu prepracovaniu jeho hudobného materiálu do podoby Koncertu pre čembalo a orchester d mol. Na základe týchto prameňov vznikli moderné rekonštrukcie koncertu pre hoboj. Skladba pravdepodobne súvisí s Bachovým pôsobením v Köthene. Rekonštrukcia koncertu vychádza z trojčasťového modelu Allegro-Adagio-Presto. Prvá časť je postavená na výraznom ritornelovom princípe, orchestrálne návraty základného materiálu sa striedajú so sólovými epizódami, v ktorých hoboj získava priestor na melodickú i figuratívnu invenciu. Najväčší výrazový kontrast prináša Adagio. Nad pokojnou harmonickou oporou sa rozvíja dlhá kantiléna sólového nástroja, ktorej charakter je blízky vokálnej melodike. Záverečné Prestoopätovne prináša hudbu plnú motorického pohybu a kontrapunktickej aktivity, pričom Bach stupňuje napätie predovšetkým dravou rytmickou energiou a brilantným vrstvením imitácií.

Meno najvýznamnejšieho predstaviteľa českej duchovnej hudby prelomu 18. a 19. storočia, skladateľa a spisovateľa Jakuba Jana Rybu býva spájané predovšetkým s jeho Českou mší vánoční z roku 1796. Rybov hudobný odkaz je skutočne pozoruhodný. Osobitou a dodnes úplne neprebádanou oblasťou Rybovej duchovnej tvorby sú skladby s českým textom. Predstavujú vzácny dôkaz Rybovej snahy o uplatnenie českého jazyka v duchovných skladbách. Táto jediná rýdzo česká omša zaistila svojmu tvorcovi slávu nielen po celej Európe, ale prenikla aj do zámoria a v našich končinách sa stala symbolom vianočnej pohody. Zachováva pôdorys latinskej hudobnej omše, ale má charakter českej ľudovej pastierskej hry popisujúcej narodenie Ježiška, príchod pastierov k jasličkám a Ježiškovo obdarovanie prostými ľuďmi. Česká mše vánoční má rýdzo pastorálny ráz, je zasadená do českého prostredia a pre svoju radostnú a sviežu atmosféru je stále zrozumiteľná a prístupná širokému obecenstvu.