VIANOČNÝ KONCERT S RYBOVKOU

Trojčasťovú Serenádu č. 6 pre orchester D dur s názvom Serenata Notturna napísal Wolfgang Amadeus Mozart v Salzburgu v roku 1776. Úvodná časť predstavuje vznešený pochod, naplnený dialógom medzi dvoma sekciami nástrojov a vstupmi perkusií. Menuet a trio znejú bez bicích nástrojov, zatiaľ čo Rondo symbolicky spája obe inštrumentálne sekcie. Hudobný efekt je očarujúci a ocenilo ho aj Mozartovo dobové salzburské publikum.

Svoj Koncert pre trúbku napísal Joseph Haydn v roku 1796 pre Antona Weidingera, vynálezcu trúbky s ventilmi. Hoci dielo vzniklo na sklonku skladateľovho života, nesie sa v jeho mladistvom štýle. Týka sa to najmä jeho prvej časti Allegro. V strednej časti Andante využíva Haydn zaujímavým a odvážnym spôsobom chromatické možnosti ventilovej trúbky, kým záverečné Allegro má sonátovú formu. Okrem dvoch hlavných tém tu výrazne vystupujú do popredia aj pôvabné vedľajšie témy. Haydnov koncert patrí interpretačne i poslucháčsky medzi jedno z najpríťažlivejších diel pre trúbku.

Meno najvýznamnejšieho predstaviteľa českej duchovnej hudby prelomu 18. a 19. storočia, skladateľa a spisovateľa Jakuba Jana Rybu, býva spájané predovšetkým s jeho Českou mší vánoční z roku 1796. Táto jediná rýdzo česká vianočná omša zaistila svojmu tvorcovi slávu nielen po celej Európe, ale prenikla aj do zámoria. Rybov hudobný odkaz je možné považovať za skutočne pozoruhodný. Osobitou a dodnes nepoznanou oblasťou Rybovej duchovnej tvorby sú skladby s českým textom. Predstavujú vzácny dôkaz Rybovej snahy o uplatnenie českého jazyka v duchovných skladbách.