Prečítajte si najnovší rozhovor s riaditeľkou Luciou Potokárovou pre časopis Hudobný život.
S činnosťou Štátnej filharmónie Košice je zviazaná od novembra 2016, keď nastúpila na pozíciu dramaturgičky, a na začiatku aktuálnej 51. koncertnej sezóny vystriedala na poste riaditeľa tejto organizácie svojho dlhoročného predchodcu Júliusa Kleina. O tom, aké výzvy a problémy, ale aj zmeny k lepšiemu čakajú košickú filharmóniu v nadchádzajúcom období, sa redaktori časopisu Hudobný rozprávali s jej novou riaditeľkou Luciou Potokárovou.
Ako nová riaditeľka ŠfK máte za sebou už polovicu 51. koncertnej sezóny. Čo bolo pre vás zatiaľ najväčšou výzvou, aké problémy ste už museli riešiť?
Je to pre mňa veľmi intenzívne obdobie. Z umeleckého a emočného hľadiska som za ten krátky čas prežila veľa krásnych dojmov a momentov, či už z koncertov nášho abonentného radu, alebo z mimoriadne úspešného vystúpenia ŠfK v berlínskom Konzerthause. V čase odchodu môjho predchodcu odišlo do dôchodku viacero dôležitých spolupracovníkov z manažmentu aj ekonomického oddelenia, a tak mojou hlavnou úlohou bolo a sčasti ešte aj je personálne obsadenie.
Vedenie Filharmónie ste prebrali takmer po tridsaťročnom pôsobení Júliusa Kleina na riaditeľskom poste. V čom bude vaša vízia kontinuitou a v čom bude, naopak, odlišná? Aká je vaša predstava o ŠfK povedzme o päť alebo desať rokov? Takmer po tridsaťročnom pôsobení môjho predchodcu, pána Júliusa Kleina, vnímam kontinuitu najmä v nadviazaní na kvalitatívny rozvoj orchestra. Dnes je ŠfK garantom systematického koncertného života v Košiciach, je súčasťou kultúry regiónov Slovenska. Reprezentuje koncertné umenie doma i v zahraničí a spĺňa podmienky a vysoké nároky na prijímanie hosťujúcich umelcov zo zahraničia. Má významné kultúrnospoločenské, estetické aj výchovné poslanie. Odlišnosť môjho riadenia po takom krátkom čase nedokážem charakterizovať aj vzhľadom na to, že som v organizácii pôsobila od novembra 2016 ako dramaturgička aj námestníčka umeleckej prevádzky, a tak som viaceré svoje predstavy už začala realizovať – posun v dramaturgickej koncepcii, ktorá je odvážnejšia, objavnejšia a pestrejšia, posun v angažovaní nových vynikajúcich hosťujúcich umelcov zo Slovenska i zahraničia, budovanie publika, nová vizuálna identita ŠfK... Kde vidím, alebo akú vidím Štátnu filharmóniu Košice o päť rokov? Prajem si, aby sme bez väčších kompromisov aj naďalej dokázali napĺňať svoje poslanie – na vysokej úrovni šíriť hudobné umenie. Prajem si pre nás obdobie stability a rozvoja.
Fungovanie Filharmónie dobre poznáte zo svojej predošlej pozície dramaturgičky. Pripravujete nejaké výrazné inovácie aj v oblasti dramaturgie?
Chceme prinášať poslucháčom výnimočné dramaturgické kombinácie v podaní mimoriadnych interpretov, nevyhýbajúc sa ani tým najnáročnejším opusom a postupne tak dosiahnuť vyššiu konkurencieschopnosť orchestra v slovenskom i medzinárodnom meradle. Mojou víziou je neustále sa zlepšovať a poskytovať našim návštevníkom čo najkvalitenjší zážitok a popularizovať povedomie o interpretačnom umení a Štátnej filharmónii Košice.
Plánujete aj ďalej rozvíjať cezhraničnú spoluprácu, prípadne ju ešte rozšíriť?
Medzinárodná spolupráca je dôležitou súčasťou našej práce a je to oblasť, v ktorej naši priaznivci v posledných rokoch určite registrujú progres. Som veľmi rada, že ŠfK zaznamenáva kvalitatívny rast aj na medzinárodnej úrovni, o čom svedčí okrem iných plánovaných zahraničných ciest (Čína, Taliansko, Nemecko) aj náš debut na prestížnom pódiu berlínskeho Konzerthausu v novembri minulého roka. V sezóne máme obsadených viacero dirigentských osobností, inštrumentálnych sólistov či spevákov, ktorí s orchestrom ŠfK spolupracovali či budú spolupracovať po prvý raz: francúzska trubkárka Lucienne Renaudin Vary, maďarská huslistka Julia Pusker, fínska sopranistka Olga Heikkilä či dirigenti: Nór Christian Øland alebo Nemec Niklas Benjamin Hoffmann. Je pravda, že najväčšie zastúpenie v ponuke interpretov má Česká republika (šéfdirigent Zbyněk Müller, dirigenti Tomáš Brauner, Robert Kružík, Robert Jindra, klavirista Lukáš Vondráček a ď.), nemôžem však opomenúť slovenské interpretačné umenie, hoci je otázka smerovaná na zahraničnú spoluprácu. Na Slovensku máme množstvo vynikajúcich umelcov a v aktuálnej koncertnej sezóne s orchestrom ŠfK spolupracujú napríklad huslista Dalibor Karvay, violončelista Jozef Lupták, violista Peter Zwiebel, sopranistka Slávka Zámečníková, barytonista Dalibor Jenis či klavirista Miki Skuta. Výnimočný hudobný sviatok je pre mňa mimo abonentných a mimoriadnych koncertov ŠfK nepochybne obdobie festivalov – Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, Festival súčasného umenia ARS NOVA, ako aj medzinárodný festival Košická hudobná jar, ktorých hlavným organizátorom je Štátna filharmónia Košice. Do programov týchto festivalov sú zaradené komorné koncerty, recitály či koncerty starej hudby s medzinárodným obsadením.
...
→ Zvyšok rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu Hudobný život.
Pre Hudobný život pripravil Robert Kolář.
