Umenie počas karantény.
Rozhovor s hlavným hosťujúcim dirigentom Leošom Svárovským
Ako dirigent cestuje po rôznych krajinách sveta a spolupracuje s mnohými renomovanými umelcami a telesami. Do Košíc sa však opakovane a rád vracia už dlhé roky. Na pódiu Domu umenia i mimo neho uviedol s orchestrom Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) desiatky skvelých projektov. Dôverne pozná mesto, hudobníkov i publikum. Vďaka skvelým priateľským a profesijným vzťahom sa od sezóny 2014/2015 stal hlavným hosťujúcim dirigentom filharmónie v Košiciach. Ako prežíva obdobie karantény a prerušenie koncertného života nám prezradil dirigent a pedagóg Leoš Svárovský v nasledujúcom rozhovore.
Pán Svárovský, dá sa povedať, že Vy sa netajíte veľmi priateľským vzťahom ku Košiciach, Košičanom i košickej filharmónii. Kedy sa začal tento pracovný, a teraz i priateľský vzťah so Štátnou filharmóniou Košice?
Ano, je to pravda, mám velmi velmi rád Košice a skvělý orchestr, který zde působí mnoho desítek let. Já jsem s Štátnou filharmonií Košice začal spolupracovat cca před 10 lety a za tu dobu jsem zde poznal spoustu přátel. Např. dnes již bývalého ředitele J. Kleina, skvělého koncertního mistra a později dramaturga Karola Petrózciho, Hanku Bonkovou z provozu orchestru a další a další.
Ako hlavného hosťujúceho dirigenta Vás na pódiu v Dome umenia vídame pravidelne, vždy niekoľkokrát v sezóne, tentoraz to žiaľ nevyšlo podľa plánov, nakoľko sa kvôli pandémii museli zrušiť aj Vaše koncerty so ŠfK. Ako Vás zasiahli karanténe opatrenia v čase keď to celé vypuklo v našich krajinách? Zrejme aj Vy ste sa tak ako mnohí museli zariadiť zo dňa na deň, nevediac ako dlho to bude trvať...
Myslím, že tato neočekávaná pandemie koronaviru, která zasáhla s ničivou silou skutečně celý svět, zasáhla do plánů každého člověka na této planetě. Já sám jsem přišel asi o 30 koncertů, včetně koncertu v Paříži, Římě, na Slovensku, v Čechách, naštěstí jsem ale neměl naplánován žádný koncert v Asii, tak to je jen taková malá útěcha.
O Vás je všeobecne známe, že ste stále rozlietaný nielen po krajine, ale i po svete. Ako šéfdirigent Aichi Central Symphony Orchestra Nagoya dlhodobo spolupracujete aj s týmto japonským orchestrom. Kontakty so zahraničnými telesami však budú zrejme ešte na dlhé obdobie veľmi okliesnené. Myslíte si, že bude možné obnoviť tieto ďaleké cezhraničné spolupráce bez ujmy aby fungovali tak ako pred tým?
Ano, máte pravdu, Japonsko je taková moje druhá rodná zem. Pozici šéfdirigenta v Central Aichi Symphony Orchestra Nagoya jsem nyní vyměnil za pozici hlavního hostujícího dirigenta (stejnou jakou mám v Košicích), z důvodu získání plného pracovního úvazku na pozici profesora pražské AMU. Co se týká obnovení cest do Asie, myslím, že to nebude brzy, ale hudba je nesmrtelná a publikum v Japonsku miluje české a slovenské umělce. V květnu 2022 je naplánováno další turné se mnou a Slovenskou filharmonií právě do Japonska.
Keďže Vy ste aj vysokoškolským pedagógom, presnejšie profesorom na katedre dirigovania AMU v Prahe. Dirigovanie sa online výučbou „vyriešiť“ nedá, ako teda aktuálne vyzerá s výučbou dirigovania na Vašej škole?
Skutečně "online"výuka na katedře dirigování nefunguje. Na hodině jsou přítomni: pedagog, student a korepetitor. V případě jakéhokoliv hudebního nástroje, věřím, že výuka online je funkční a možná.... u nás, bohužel, ne. Nicméně jsme, za přísných hygienických podmínek, 20.4. zahájili klasickou výuku na AMU.
V jednom rozhovore ste veľmi milo poznamenali, že sa vždy tešíte na každý koncert, ktorý Vás čaká. Kde a ako zvláda toto náročné obdobie taký aktívny človek ako Vy?
Vskutku, je to pro mě "nejdelší dovolená" v mém životě. Rozhodl jsem se proto uskutečnit rozsáhlou rekonstrukci mého domu tady v Praze nad Bertramkou, na kterou jsem několik let usilovně myslel, ale nebyl na ní doted´ čas.
Vďaka prísnym karanténnym opatreniam si mnoho ľudí, ale dá sa povedať že aj ľudstvo ako také uvedomilo a prehodnotilo niektoré priority. Je niečo, čo aj Vy vnímate na tejto situácii ako pozitívne, či už vo svojom živote alebo vo všeobecnosti?
Určitě ano, hlavně se opět jasně prokázalo, že v životě je nejdůležitější zdraví a lidská honba za materiálními statky je naprosto pomíjivá. Já se nyní vůbec nestresuji, čekám na uklidnění situace a na ty krásné hudební projekty, které mě čekají. Často vzpomínám na Vaše krásné město, skvělý orchestr a hlavně báječné publikum. Těším se na snad na brzkou shledanou.
Ďakujeme za rozhovor.