GODÁR * PENDERECKI * KILAR

Darius Milhaud patrí k najplodnejším francúzskym skladateľom 20. storočia. Vytvoril viac ako 400 opusov v rôznych žánroch. V roku 1940 emigroval do USA, po vojne pôsobil ako pedagóg vo Francúzsku aj v Amerike. Milhaudovu prácu ovplyvnenú jazzom a brazílskou hudbou charakterizuje technická virtuozita, vtipné kombinovanie harmonických pásiem, a tiež inšpirácie staršou aj najnovšou vymoženosťou celej oblasti kultúry. Ouverture philharmonique skomponoval ako 70-ročný, premiéru mala v Lincolnovom Centre v New Yorku. Pri koncipovaní skladby Dariačangin sad sa Vladimír Godár inšpiroval románom gruzínskeho spisovateľa Othara Čiladzeho. Pôvodne začal písať skladbu ako husľový koncert, jeho dlhodobý zámer sa však časom zmenil na violový koncert a ešte neskôr na dvojkoncert. „No až po začlenení onej mimohudobnej čiladzeovskej sémantickej roviny do procesu tvorby som našiel kľúč k dotvoreniu skladby a hádam aj dôvod a silu na jej dokončenie. Takže nakoniec vzniklo niečo, čo je aj dvojkoncert, aj symfonická báseň, aj symfónia a dal som tomu podtitul mýtus a názov Dariačangin sad.“ (V. Godár). Autor v diele vášnivo oslovuje hudbou, ktorá je plná kontrastov – od brutality po najjemnejšiu lyriku. Jeho hudba je ľudská rozmermi, silou, ambíciami aj hlboko citovými hnutiami. Skladateľ Krzystof Penderecki sa v druhej polovici minulého storočia etabloval ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hudobnej avatgardy a tvorca tzv. sonorizmu. Na prahu sedemdesiatych rokov však svoj kompozičný štýl radikálne zmenil a v duchu potreby novej kozmogónie sa postupne navrátil k tradíciám dovtedajšieho vývoja európskej hudby. V opere Stratený raj sa Penderecki obrátil k tonalite, nadväzujúc najmä na tradíciu sacra rappresentazione – predchodcu opery a oratória z okruhu florentskej cameraty 17. storočia. Adagietto skomponoval ako orchestrálne intermezzo druhého dejstva. Wojciech Kilar patrí ku generácii skladateľov, ktorá v poľskej hudbe debutovala v rokoch 1950-60, jeho prvé avantgardné diela boli predvedené na festivale Varšavská jeseň. V rokoch 1970-80 bola jeho hudba označovaná ako “romantická a postromantická perióda“. Do nej patria napr. symfonické poémy ako Krzesany, Koscielec a Orawa.

KONCERT SA KONÁ V RÁMCI FESTIVALU ARS NOVA 2019.