Záverečný koncert 50. koncertnej sezóny

Čajkovskij a klavír: takmer každý si spomenie na slávny Koncert pre klavír b mol a počuje jeho úvodné akordy. Skoro nikoho ani nenapadne, že ruský génius má ešte dva koncerty venované tomuto nástroju. Úplne zabudnutý tretí Es dur a zriedka hrávaný, avšak hudobne mimoriadne zaujímavý G dur, z roku 1880. S koncertom b mol má spoločné črty, symfonický charakter, zhodnú zvučnosť využívanie všetkých registrov sólového nástroja, brilantná akordová aj pasážová technika; a predsa... Prekvapivou raritou je pomalé Andante, koncipované ako rozsiahle klavírne trio so sólovými husľami a violončelom. Dnes večer dielo zaznie v úprave slávneho ruského klaviristu Alexandra Zilotiho.

Kantáta Žalm zeme podkarpatskej Eugena Suchoňa je dodnes je bezpochyby jedným z vrcholov hudobnej produkcie v novodobých dejinách Slovenska. Dielo vzniklo na text básne Jaroslava Zatloukala, zo zbierky Vítr z polonin. Suchoň spolu s hudobným kritikom Ivanom Ballom, pôvodný český text básne Podkarpatskoruský žalm poslovenčil a aplikoval na slovenské pomery. Zbierka vraj na Suchoňa urobila taký dojem, že už po prečítaní v ňom znel povestný výkrik „Zem!“, ako odpoveď na trápenia ľudu v medzivojnovom období. “Hudba musí povznášať a nie ubíjať” a práve v tomto ušľachtilomzmysle vyznieva v závere aj krutá obžaloba biedy ľudu pod Karpatmi - Žalm zeme podkarpatskej. Kantáta je komponovaná pre miešaný zbor, tenor sólo a veľký orchester. Z kompozičného hľadiska sa v nej ukazuje Suchoňova schopnosť dynamicky využiť expresívne možnosti zvoleného obsadenia. Zároveň sa v skladbe použitím kontrastu, lyrickými pasážami prechádzajúcimi do monumentálne spracovaných orchestrálnych pasáží, hlási k veľkej romantickej tradícii. Skladba mala premiéu 17. Marca 1938 v SND v Bratislave, pod vedením dirigenta Karla Nedbala.