HRAD KNIEŽAŤA MODROFÚZA

Hrad kniežaťa Modrofúza je jednoaktová symbolistická opera Bélu Bartóka na libreto jeho priateľa a básnika Bélu Balázsa. Jediná Bartókova opera vznikla v roku 1911, pričom text jej libreta využíva motívy starobylej francúzskej legendy o krutom panovníkovi a tajomstve jeho stratených manželiek. V opere vystupujú iba dve spevácke postavy: Modrofúz a jeho manželka Judita. Rozsiahle orchestrálne obsadenie, jedno z najväčších v Bartókovej tvorbe, výrazne podporuje vokálne línie a bravúrne prechádza od čarovných, jemných momentov evokujúcich atmosféru komornej hudby až po mohutné zvukové vpády. Tie podčiarkujú vnútornú agóniu postáv. Bartókova opera zaujíma jedinečné miesto v opernej tvorbe 20. storočia. Napriek svojej temnej a statickej atmosfére s dvoma hlavnými postavami má obdivuhodnú scénickú silu. Toto výnimočné dielo sa sústreďuje na vzťah medzi Juditou a Modrofúzom i postupné odhaľovanie jeho obsesií a dominancie spojené s hlbokým psychologickým ponorom. Príbeh uplatňuje psychoanalytický prístup a jeho naratívne prvky zdôrazňujú moment, v ktorom násilie nadobúda podobu utrpenia. Bartókova opera však Modrofúza nezobrazuje ako brutálnu postavu, ale skôr ako zraneného a trpiaceho muža, ktorý hľadá absolútnu lásku. Jeho tajomstvo zostáva nevyjasnené v temnote noci a Judita je navždy odsúdená k svojmu údelu. Dielo je metaforou nemožnosti dokonalej lásky medzi mužom a ženou, Modrofúz a jeho manželka Judita sa stávajú symbolmi sebaobjavovania vlastných hlbín. Napriek tomu, že ide o Bartókovo rané dielo a je v ňom zreteľný vplyv Straussa i Debussyho, patrí medzi majstrovské počiny svetovej hudby.