Otvárací koncert 51. koncertnej sezóny

Inšpiráciou k Schumannovej predohre sa stala mohutná dramatická báseň Lorda Byrona. Manfred je neukojená bytosť, ktorá nikde nemôže nájsť duševné uspokojenie, nemôže dosiahnuť ani zmier, ani smrť. Keď je mu všetko na svete odopreté, zostúpi do podsvetia, do ríše Arimana. Tam dosiahne odpustenie Astarty, ktorú kedysi v živote zničil a uzmierený môže skončiť svoj život. Dielo Schumann komponoval s úžasným zaujatím a plným vypätím svojej fantázie. Skladba si ihneď získala pozornosť súčasníkov, a najmä Franza Liszta zaujala natoľko, že ju prvýkrát uviedol v Mannheime v roku 1852. Veľký klavírny virtuóz Franz Liszt  skomponoval vo svojej bohatej tvorbe len tri klavírne koncerty, posledný Es dur bol objavený až po skladateľovej smrti a je len jednočasťový. Prvé náčrty Lisztovho druhého klavírneho koncertu siahajú do čias jeho virtuózneho obdobia, roku 1839. Kým vo svojom prvom klavírnom koncerte autor otvára svoje náručie smerom k zážitkom hlučného a pestrého sveta, v druhom sa uzatvára do hlbín svojej duše. Toto svoje dielo si skladateľ cenil viac ako predchádzajúce a skutočne vypovedá viac o jeho pravej povahe. Koncert mal premiéru v januári 1857 vo Weimarskom dvornom divadle pod taktovkou autora a v podaní jeho žiaka H. Bronstarta. Odvtedy patrí medzi síce nekaždodenné, avšak skvosty klavírnej koncertantnej literatúry. Práca na 5. symfónii c mol trvala Beethovenovi dlho a nerodila sa ľahko. Od prvých skíc po záverečný akord uplynulo osem rokov, po prvýkrát zaznela v decembri 1808 spolu s Pastorálou symfóniou. Dielo okamžite získalo uznanie a nesmrteľnosť. Poslucháč sa len ťažko ubráni dojmu, ktorý vyvolávajú emocionálne kontrasty tejto hudby, jej hlboká citovosť a dramatická výpoveď. Pátosu bezprostredne sa prihovárajúcich myšlienok, výrazným zvukovým symbolom, jasnosti a formovej jednoduchosti vďačí Symfónia c mol za nekonečnú obľubu a popularitu.