ŠOSTAKOVIČ A WEINBERG: HUDBA V TIENI DOBY

Koncert pre husle a orchester č. 1 a mol Dmitrija Šostakoviča sa skladá zo štyroch častí zoradených v opačnom, netradičnom poradí. Prvá časť nie je skomponovaná v sonátovej forme, ale tvorí ju veľmi náladové, trochu patetické Nokturno. Druhá časť, rýchle Scherzo, stavia interpreta pred obrovské technické výzvy vyžadujúce virtuozitu a ľahkosť prejavu. V tejto časti uplatnil Šostakovič charakteristický groteskný tón v dialógu huslí s fagotom. Nasledujúcou časťou je Passacaglia, tematicky kompaktná a zhustená, plná tragického výrazu hraničiaceho s pátosom. K nej sa pripája kadencia, vo svojej mnohohlasnosti nesmierne náročná, celkovo však vzdialená virtuóznemu poňatiu. Poslednou časťou je veselá Burleska, v ktorej cítiť vplyvy ruskej ľudovej hudby.

Poľský skladateľ židovského pôvodu Mieczysław Weinberg utiekol pred nemeckou inváziou v roku 1939 a väčšinu života strávil v Sovietskom zväze. Priatelil sa so Šostakovičom, ktorý intenzívne propagoval jeho hudbu. Weinberg skomponoval Symfóniu č. 3 v rokoch 1949 až 1950, teda v čase, keď bola sovietska „antiformalistická“ kampaň v plnom prúde. To ho však neodradilo a vytvoril čarovné a osobité dielo. Využíva viaceré prvky ľudovej hudby a môže sa pochváliť ľahkosťou vzletných melodických línií a rytmickou pestrosťou. Skladba obsahuje štyri časti. Vo vedľajšej téme prvej časti využil autor bieloruskú ľudovú pieseň, kým v Scherze cituje motívy podobné poľskej mazurke. Krásne a melancholické Adagio v majstrovskej inštrumentácii zaznieva v smutnej nálade. Energické záverečné finále obsahuje výrazné ozveny Šostakovičovej hudby, rozvíja materiál z predchádzajúcich častí.