HORNEMAN - RAVEL - RIMSKIJ-KORSAKOV

Pod dojmom symfonickej suity Šeherezáda od Rimského-Korsakova začal Maurice Ravel pracovať na rovnomennej opere. Napokon napísal iba predohru, ktorú však kritika neprijala. Ravel preto napísal v roku 1903 dielo Šeherezáda pre soprán a orchester, tentoraz s veľkým úspechom u publika i kritiky. Skladba má tri časti: Ázia, so zaujímavou zvukovou atmosférou dominujúceho, takmer symfonicky znejúceho orchestra. V druhej časti Čarovná flauta získava sólový hlas na dôraze a v tretej časti pod názvom Ľahostajný už stojí vokálny part v popredí a sprievod sa pohybuje akoby nezávisle, pričom text a hudba tu dosahujú vášnivé a dramatické akcenty.

Symfonická suita Šeherezáda z roku 1888 je svojím oslnivým inštrumentálnym koloritom stelesnením orchestrálneho štýlu Nikolaja Rimského-Korsakova. Najmä tomu vďačí za svoju nesmiernu popularitu, na ktorej má do istej miery zásluhu aj mimohudobný obsah diela. V realizácii nápadov Korsakov rozvinul svoj výnimočný talent. Šeherezáda sa vyznačuje veľkým bohatstvom rytmických i melodických myšlienok, často vychádzajúcich z ľudovej hudby i pôsobivých orientálnych vplyvov. Spolu s majstrovským využitím možností veľkého symfonického orchestra vytvára v úchvatnej farebnosti nástrojových kombinácií exoticky čarovnú atmosféru orientálnej legendy a tajomných rozprávok.