LABUTIA PIESEŇ

Inscenácia Schwanengesang D957/Labutia pieseň vychádza z rovnomenného piesňového cyklu Franza Schuberta. Cyklus piesní bol jeho posledným veľkým dielom, vydaným s týmto príznačným názvom až posmrtne. Motívmi zhudobnených básní Heinricha Heineho a Ludwiga Rellstaba sú hľadanie milovaného človeka či jeho túžby. Inscenácia spája tieto piesne s autorským textom Jany Bodnárovej, ktorý analyzuje túžbu po živote u vážne chorého človeka.

Obe diela, napriek závažným témam, prinášajú nádej aj radosť, vyrovnanie. Schwanengesang D957/Labutia pieseň je divadelnou inscenáciou, ktorá dokumentárnym spôsobom rozpráva príbeh skutočnej respondentky – 35-ročnej ženy a matky autistického dieťaťa s rakovinou prsníka. Nemá ísť o jej poslednú pieseň, vonkoncom nie, keď jej liečba bola úspešná. Ide o túžbu žiť. Je to práve tento koncert Labutej piesne na ktorom sa odohrá príbeh matky a dcéry. Je narušením koncentrácie publika, aby v nekomfortnej situácii pocítili skutočnú silu Schubertových zhudobnených textov. Schwanengesang/Labutia pieseň je apelatívnym divadelným predstavením, ktorého cieľom je tiež v kontexte zvýšeného výskytu hoaxov a relativizovania vlastného zdravia nespochybňovať odbornosť a nevyhnutnosť vedy. Cieľom projektu Schwanengesang/Labutia pieseň je tiež podpora osvety o preventívnych prehliadkach a ich význame pri včasnej diagnostike onkologických ochorení.