MAHLEROV TITAN

Po predošlých dvoch Beethovenových predohrách je Leonora č. 3, takzvaná „veľká“ tá, ktorá azda najviac rezonuje v mysliach poslucháčov a ktorá bola pripravovaná k obnovenému uvedeniu opery Fidelio v roku 1806. K nasledujúcemu uvedeniu diela v roku 1814 napísal skladateľ ďalšiu predohru, pričom ju nazval identicky Fidelio. V koncertnej praxi sa dnes uvádzajú prakticky len tieto dve predohry. Kontext opery najviac vystihuje práve Leonora č. 3, o ktorej aj Richard Wagner tvrdil, že predstavuje celý dramatický obsah opery. Dielo stavia pred poslucháča nielen hrdinov, ale aj konflikty humánne triumfujúceho príbehu.

Z koncertantného odkazu diel Josepha Haydna sú dodnes frekventované najmä klavírny koncert D dur a hlavne Koncert pre violončelo D dur. Je technicky veľmi náročný, ale nástrojovo vďačný. Jeho melodika a dokonalá forma sú plodom zrelého hudobného klasicizmu. Rukopis sa stratil, čo viedlo k úvahám, či autorom partitúry je Haydn alebo sólista slávnej Esterházyho kapely, český violončelista Antonín Kraft. Na základe Haydnovho skicára sa autorstvo viedenského majstra potvrdilo. Haydnov koncert pre violončelo patrí k najslávnejším koncertom klasicizmu a najkrajším, aké boli pre tento nástroj napísané.

<<< ČÍTAŤ VIAC >>>