BRUCKNEROVA ROMANTICKÁ

Koncert a mol Roberta Schumanna, ktorý vznikol v roku 1845, je zároveň jeho jediným klavírnym koncertom. Predstavuje skôr lyrickú meditáciu, vrúcny dialóg medzi klavírom a orchestrom, než búrlivé virtuózne dielo. Prináša spevné témy v dokonalej čistote výrazu a pokojnej atmosfére. Vznikol rozšírením jeho Fantázie a mol pre klavír a orchester, ktorá sa stala jeho prvou časťou. Podľa Schumanna nejde o efektnú a virtuóznu hudbu, ale voľné, romantické nadviazanie na beethovenovský model „symfonického“ koncertu. Písal ho s predstavou konkrétnej interpretky – svojej manželky Clary Wieckovej a v celom diele rozvíja jedinú umeleckú myšlienku, ktorá je výrazom hlbokej a úprimnej citovosti. Hlavná téma prvej časti prináša dokonale romantickú, náladovú atmosféru a z jej motívov vznikli aj ostatné časti. Skladba dosiahla nadšené prijatie u publika a stala sa modelom pre neskoršie klavírne koncerty Griega a Rachmaninova.

Brucknerovu lásku k prírode a rodnej zemi potvrdzuje aj jeho Symfónia č. 4 Es dur. Rakúsky skladateľ v nej ospieval krásu prírody, predovšetkým nádheru lesov a nazval ju Romantickou. Je to do istej miery programové dielo, príbuzné svojou ideovou koncepciou s Beethovenovou Pastorálnou symfóniou. Ilustratívne a programové momenty sú vnorené do toku hudobnej reči s typicky brucknerovským širokým základom. Kým prvá časť rozvíja mohutný hymnus na oslavu prírody, lyrické epizódy zdôrazňuje častým využívaným drevených dychových nástrojov a lesných rohov. Druhá časť prináša melancholickú náladu pochmúrneho chorálu a tretia vykresľuje typicky lesné obrazy, znázorňuje scénu poľovačky v malebnom hudobnom spracovaní. Dramatické finále ilustrujúce búrku dokonale uzatvára Brucknerovu víziu romantickej lesnej fantastiky.