V diele Simple Symphony, ktoré vzniklo v rokoch 1933-34, využíva Benjamin Britten melódie, ktoré napísal vo veku iba deviatich rokov. Názvy častí evokujú humorné prvky a zároveň poukazujú na autorove neoklasicistické tendencie. V každej časti prevzal Britten starostlivo prepracované témy zo svojich detských diel. Viaceré majú klasickú sonátovú formu, hoci často v nich výrazne vykresľuje aj neobarokové kontrapunktické textúry. Simple Symphony je Brittenovým mladistvým dielom a jasne naznačuje, aké dokonalé bude umenie tohto britského kompozičného majstra.
Koncert pre hoboj a sláčikový orchester z roku 1944 od Ralpha Vaughana Williamsa je jedným z najlepších koncertantných diel pre hoboj. Najmä vo svojom finále prináša symfonickú hutnosť, aká sa v koncertoch vyskytuje len zriedka. Autor v koncerte využil materiál zo Scherza svojej Symfónie č. 5 a venoval ho známemu hobojistovi Léonovi Goossensovi.
V orchestrálnych variáciách Enigma, ktoré vznikli v roku 1898, Elgar zdokumentoval voľnú fantáziu a bohaté umenie. Variácie dostali názov podľa motivickej mnohoznačnosti hlavnej témy a jednotlivých variácií, ktoré sa údajne týkajú priateľov a známych tohto britského skladateľa. Skladbu tvorí téma a štrnásť variácií, označených iniciálkami ľudí, ktorých chcel skladateľ charakterizovať hudobnými prostriedkami. Niektoré variácie s elegickým violončelovým sólom sú lyrické, iné sú spracované v živom tempe a odlišujú sa navzájom výrazovými prostriedkami, ďalšie majú zasa tanečný ráz. Poslednou variáciou je veľké symfonické Finále, vybudované na kontraste medzi lyrikou a virtuóznosťou a vedúce k veľkej záverečnej kulminácii. Predstavuje autoportrét skladateľa, ktorý vo svojom variačnom cykle v žánrových drobnokresbách vykreslil časť svojho života i svojej doby.
