SIBELIUS * BOCCHERINI * ČAJKOVSKIJ

Tak trochu netradičný večer začína zriedka hrávaným, ale mimoriadne zaujímavým dielom. Severský bard Jean Sibelius napísal suitu Kráľ Kristián II sledujúc rovnomennú divadelnú hru, ktorá otvára pohľad na škandinávsky svet 16. storočia. Príbeh hovorí o zvláštnej láske kráľa Dánska, Švédska a Nórska – Kristiána II. k jednoduchej dievčine Dyveke, ktorá je však zavraždená dánskym šľachticom kvôli neopätovanej láske. Tragédia kráľa zaslepí natoľko, že v záchvate hnevu nechá svojho protivníka zavraždiť a tým rozpúta krvavý masaker medzi obyvateľmi Stockholmu. Hudba suity vznikla v roku 1898 na podnet priateľských kontaktov s dramatikom Adolfom Paulom, ktorý túto hru napísal. Talian Luigi Boccherini bol jedným z excelentných virtuózov svojej doby ako preslávený violončelista a skladateľ, ktorý skomponoval niekoľko koncertov pre svoj nástroj. Jeho odkaz, dá sa povedať, zažíva dnes renesanciu a tak často počúvame najmä jeho Koncert B dur, ktorý je jedným z nahranejších diel koncertantného repertoáru pre violončelo. Čajkovského rané symfónie sú takmer neznáme nielen v radoch širšieho publika, ale obzvlášť nerezonujú ani v kruhu muzikantov. Toto opomínanie je však nespravodlivé, aj keď vo výrazovej sile, formovej stavbe nedosahujú presvedčivosti neskorších opusov, svojský jazyk, hĺbka poetického obsahu, vzácne hudobné myšlienky, duchaplné zvraty a melodická pestrosť držia poslucháča v napätí vo všetkých troch prvých symfóniách. Tieto kvázi suity nám však ponúkajú nevšedný hudobný dojem z tvorby mladého génia. V II. symfónii C dur („Malá ruská“) sa u Čajkovského čoraz viac dostáva do popredia svojráz národného charakteru a ľudová intonácia.