Aký by to bol marec, keby sme sa nepovenovali knihám? Hoci sa v košickej filharmónii rieši na dennej báze hudba, potom hudba a ešte aj… hudba, tak si zamestnanci ŠfK vedia nájsť čas aj na iný druh umenia – literatúru. Nasledujúci článok obsahuje množstvo knižných tipov. A či budú aj o hudbe? To sa práve dozviete.
Beletriu čítam veľmi rada. Predstavuje pre mňa iný myšlienkový svet, alternatívnu realitu, ktorá vďaka novým perspektívam umožňuje prehodnotenie vlastného prežívania s odstupom. Študovala som nemeckú literatúru, takže s obľubou čítam diela klasikov, ako sú Thomas Mann, Hermann Hesse, Robert Walser alebo novších autorov a autoriek, akou je Elfriede Jelinek. Zaujímam sa však aj o súčasné slovenské diela, oslovili ma najmä knihy Pavla Vilikovského, Vandy Rozenbergovej a poetky Márie Ferenčuhovej. Odporúčať by som chcela knižku Pavla Vilikovského Letmý sneh. Je to pre mňa natoľko brilantné dielo, že mnou doslova otriaslo. Používa nesmierne pestrý jazyk, bohatý na metafory, je veľmi duchaplný, komplexný a pritom konkrétne ľudský, boľavý a hĺbavý.
Deti vyrastajú pri matke. Tá moja má nielen doma police preplnené knihami, ale svoje detstvo som strávila pri nej, v kníhkupectve, kde pracovala. Asi preto mám čítanie v krvi. Moje prvé ťažko našetrené vreckové išlo na kúpu Harryho Pottera (až 7 častí). Voľný čas som trávila v útulnej knižnici, kde som prečítala množstvo kníh primeraných veku a naučila sa umeniu kávičkovania. Dnes si už lepšie vyberám. Hľadám nádej a pokoj v duchovnej, históriu vo vojnovej literatúre a prežité životy v autobiografiách. Teraz som siahla po veľmi zaujímavej knižke M. K. Gándhí: Môj experiment s pravdou. V mojom rebríčku kníh stojí na vrchole Quo vadis: H. Sienkiewicz (Nobelova cena). Knižka, v ktorej je obsiahnuté všetko: viera, nádej, láska a oplatí sa ju čítať aj druhýkrát. Vrele ju odporúčam.
Mám rada knihy Borisa Filana. Naposledy som čítala jeho "Rozhovor s tigrom".
Je to zaujímavé čítanie o Benátkach, Ľubľane, Terste, Dubline, Moskve a Berlíne. Obdivujem autorov zmysel pre humor aj autentické opisy miest, zážitkov aj ľudí. Kniha je doplnená aj nádhernými fotografiami. Bolo fajn aspoň takto cestovať. Určite sa k nej ešte vrátim.
Rád čítam knihy o fotografii. Za posledný ,,lockdownový" rok som ich kúpil a prečítal naozaj veľa. Nielen knihy o technickej stránke fotografie, ale hlavne o hľadaní perspektívy, vnímaní svetla, schopnosti zachytiť emócie. Najnovšie k nim pribudla životopisná kniha od Marie Tippett, ktorá približuje život a tvorbu geniálneho portrétneho fotografa Yousufa Karsha. Budem rád, keď sa mi ju podarí celú prelúskať – je totiž ,,in english". To mi pripomenulo, ako celý život bojujem so svojou lenivosťou. Dnes sa tomu odborne hovorí prokrastinácia. Túto tému pútavo rozpracoval Steven Pressfield v knihe Válka umĕní, ku ktorej sa veľmi rád vraciam. Podobne trpiacim vrelo odporúčam.
Okrem práce plánujem aj našu záhradu. Pri tom sa často vraciam ku knihe krajinného architekta Ferdinanda Lefflera, ktorý v nej ukazuje koncepty záhrad, v ktorých sa človek cíti dobre. Nikdy som nebola záhradkárka, ale táto vášeň je mi čoraz bližšia.
Často čítam noviny a veľmi rád poéziu. Z prózy na mňa mimoriadne zapôsobili diela autorov existencializmu (Jean-Paul Sartre, Albert Camus), ktoré riešia zmysel života a rôzne morálne otázky. Tie rieši aj môj ďalší obľúbený autor Isaac Asimov, keď vo svojich poviedkach predpovedá možné vtipné aj vážne dilemy spôsobené životom s umelou inteligenciou.
V knihe na fotke (Svetlo, ktoré zhaslo) sa autori snažia vyhodnotiť, prečo majú ľudia aj po skončení studenej vojny tendenciu obracať sa k autoritatívnym politikom.
Špeciálne miesto má však u mňa C.S.Lewis a jeho zbierka esejí "K jádru křesťanství." Napísal ich na požiadanie BBC ako rozhlasové prednášky, ktoré mali "vliať nový zmysel do všetkých oblastí života dospelých", ťažko skúšaných druhou svetovou vojnou. V našej situácii je opäť raz rovnako aktuálna, ako cez vojnu.
V mojej knižnici sa nachádza najmä množstvo psychologických thrillerov. Sú to často ťažké, až hororové príbehy, no pocit strachu, ktorý pri nich prežívam je to, čo mi pomáha uniknúť z reality. Druhú najobľúbenejšiu kategóriu tvoria knihy o živote hudobných skladateľov, prípadne známych interpretov. Popri knihách o Beethovenovi, Schumannovi alebo Schostakovichovi odporúčam knihu o českej čembalistke Zuzane Růžičkovej, ktorej život bol plný strachu, krutosti a neprávosti, no tiež lásky. Lásky k hudbe, k manželovi, k rodine a obzvlášť k J. S. Bachovi.
Literatúru považujem za samozrejmú súčasť mojich záujmov už od detstva. Najradšej mám tzv. veľké romány ruskej klasickej literatúry, najmä diela L. N. Tolstého a F. M. Dostojevského. Z novších autorov mám rada M. Bulgakova, V. Nabokova. V poslednom čase som čítala aj romány Amosa Oza: Čierna skrinka a Príbeh o láske a tme. V mladosti na mňa výrazne zapôsobil román Michaila Bulgakova: Majster a Margaréta, to by mohol azda byť aj môj čitateľský tip. Okrem klasickej literatúry ma baví čítanie scenárov môjho najobľúbenejšieho filmového režiséra Ingmara Bergmana. Vďaka poslednému vianočnému koncertu ŠfĶ a Čajkovského Luskáčikovi som sa konečne dostala aj k Vianočným príbehom Ch. Dickensa.
Pokiaľ ide o môj vzťah ku knihám, som vášnivý čitateľ a knihomoľ. Ročne prečítam desiatky kníh, sledujem newslettery a edičné plány kvalitných slovenských a českých vydavateľstiev polroka dopredu, takže už teraz viem, akú knihu chcem na Vianoce. Moje obľúbené čítanie možno rozdeliť na dve oblasti: Faktografia s témami ako prvá a druhá svetová vojna, zahraničná politika, dejiny všeobecne, židovská tematika a holokaust, biografie osobností, diktátori, umenie, hudba, film...
Druhou oblasťou je klasická beletria, najmä literatúra 20. storočia. Mám rád všetku ruskú klasiku (Dostojevskij, Tolstoj, Turgenev, Bulgakov), moji obľúbení autori sú Vladimir Nabokov, Umberto Eco, Amos Oz, Jorge Luis Borges, Salman Rushdie, Franz Kafka a mnoho ďalších. Ako horúce knižné novinkové tipy odporúčam:
Lionel Duroy: Zima mužů (skvelý doku-román o vojne na Balkáne).
Amos Oz: Černá skříňka (vynikajúci izraelský psychologický román o rodinných vzťahoch).
Michail Bulgakov: Život pána de Molièra (brilantný románový životopis).
Stále sa poteším knihám, ktoré píšu ruskí autori, knihám o ruskej histórií aj súčasných reáliách v Rusku. Z tejto mojej zbierky ma nadchla americká spisovateľka Catherynne M. Valenteová a jej Nesmrteľný príbeh. Už to, že Američanka dokonale skĺbila ruský folklór, jazyk a bájky so spoločenskými pomermi začiatkom 20. storočia, ma veľmi očarilo. Je to príbeh úžasných stretnutí toľkých skvelých postáv od rusaliek, lesných trolov, prenádherných vtákov ohnivákov cez Babu Jagu až po Lenina a Stalina. Áno je to zmes fantasy aj magického realizmu, teda buď Vás nadchne alebo to nepôjde... ja si túto mozaiku pozoruhodného príbehu určite ešte raz prečítam a vrelo odporúčam.
Čítame radi a skoro všetko, zo zvedavosti (faktografické), kvôli príbehu a emóciám detektívne, beletria a sci-fi.
Detektívne: Juraj Červeňák – séria Stein a Barbarič, Agatha Christie –Vražda na zámku Styles, Arthur Conan Doyle –Cloomberská záhada.
Mystery a sci-fi: H. P. Lovecraft – všetky poviedky, Isaac Asimov – Počítačoví piráti, Frank Herbert – Duna.
Beletria: Alexander Dumas – Gróf Monte Christo, Henryk Sienkiewicz – Na poli slávy.
Fakty: Alexander Solženycin – Súostrovie gulag, Stefan Zweig – Svet včerajška.
Pripravila: Lucia Radzová
Foto: archív respondentov
