Najväčší člen rodiny sláčikových nástrojov sa vôbec nemusí cítiť diskriminovaný. Za zdanlivo chudobnejším kontrabasovým repertoárom sa skrýva bohatý hudobný svet od klasicizmu až po súčasné umenie. Aj o tom s nami debatoval virtuóz Roman PATKOLÓ, jeden z tých umelcov, ktorí majú dar odkryť potenciál kontrabasu naplno.
So Štátnou filharmóniou Košice (ŠFK) uvediete Divertimento concertante pre kontrabas a orchester od Nina Rotu. Mnohí ho poznajú ako autora ikonickej melódie z Krstného otca, ale jeho tvorba ďaleko presahuje hranice filmovej hudby...
Nino Rota bol klasickým skladateľom a jeho divertimento je klasickou skladbou. Ale bol aj skladateľom filmovej hudby, slávnou sa stala jeho téma z Krstného otca, ale aj z mnohých ďalších filmov, najmä talianskych. Prvky filmovej hudby cítiť dokonca aj z divertimenta, ale v súčte je predsa skôr klasickým dielom. Povedal by som dokonca, že ide o rozhovor medzi orchestrom a kontrabasom. Zatiaľ čo v Bottessiniho koncerte hrá kontrabas sólo a orchester ho doprevádza, tu sa témy striedajú v komunikácii orchestra so sólovým nástrojom.
Písal Nino Rota „kontrabasovo“? Ide dielo kontrabasistovi do prstov?
Nie je to technicky ľahká skladba, ale Rota pri komponovaní spolupracoval s významným talianskym kontrabasistom Francom Petracchim, čiže je to „pokrstené“ kontrabasistom. A toto dielo sa stalo jedným zo základných diel v našom kontrabasovom repertoári.
Necítite sa byť diskriminovaný popri huslistoch či klaviristoch? Predsa len majú vo svojich repertoároch na výber nepomerne viac koncertantných diel...
Škoda, že nemáme diela aj od skladateľov ako Mozart alebo Beethoven. Ale máme mnohé aranžmány a dokonca aj, povedal by som, novoobjavených skladateľov, ktorí boli takpovediac prebudení z cintorína. Napríklad pedagóg, u ktorého som študoval v Mníchove, objavil kontrabasový repertoár Johannesa Matthiasa Spergera, ktorý napísal osemnásť kontrabasových koncertov. Každý jeden z nich trvá viac ako polhodinu. Z 18. storočia už máme naozaj rozšírený repertoár – môžeme hovoriť aj o Hoffmeisterovi, Vaňhalovi, Pichlovi, jednoducho o česko-viedenskej škole. Pri romantizme to už, samozrejme, slabne. Ďalej prišli skladby autorov ako Krzysztof Penderecki či André Previn. Momentálne sa viacero kontrabasistov, vrátane mňa, snaží o rozširovanie repertoáru.
Napríklad premiérovaním nových skladieb?
Som šťastný, že som súčasťou rozširovania kontrabasového repertoáru. Sylvie Bodorová skomponovala dvojkoncert Bruromano pre gitaru, kontrabas a orchester, ktorý som mohol premiérovať s gitaristkou Miriam Rodriguez Brüllovou. Uviedol som do života aj kontrabasový koncert Pavla Kršku. Spolu s Anne-Sophie Mutter sme v Bostone premiérovali dvojkoncert pre husle, kontrabas a orchester od André Previna, dokonca pod taktovkou skladateľa.
Na záver trocha osobne – aký je vzťah medzi Romanom Patkolóom a kontrabasom?
Ja vlastne ani nemyslím na to, že hrám na kontrabase. Beriem to skôr tak, že je to nástroj a muzika je pre nás najdôležitejšia. A či sa hrá na husliach, kontrabase, fagote alebo tube? Najpodstatnejšie je tvoriť krásnu hudbu.
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk
