Umenie počas karantény.
Rozhovor s riaditeľkou Štátnej filharmónie Košice Luciou Potokárovou
Život Štátnej filharmónie Košice (ŠfK) aktívne vnímala už v mladosti, najprv ako študentka Konzervatória v Košiciach, neskôr ako poslucháčka Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa dramaturgii a činnosti ŠfK venovala vo svojej odbornej práci. Od novembra 2016 sa stala hlavou tvorivého tímu filharmónie a dnes je jej dušou. O zvládaní uplynulých dní karantény, ale aj o budúcnosti ŠfK počas koronakrízy nám porozprávala riaditeľka ŠfK Lucia Potokárová.
Opatrenia súvisiace so zamedzením šírenia koronavírusu zasiahli umelecký svet pomerne rýchlo, takpovediac zo dňa na deň... Ako si spomínate na to hektické obdobie, kedy zrejme ešte nikto netušil o dopadoch tejto pandémie na náš každodenný život?
Spomínané obdobie nás zasiahlo uprostred vrcholiacej koncertnej sezóny a pred 65. ročníkom Medzinárodného festivalu Košická hudobná jar. Na začiatku sme si mysleli, že to bude len dočasné. V prvých týždňoch sme vôbec nepredpokladali, že budeme musieť zrušiť festival a predčasne ukončiť celú sezónu. Priznám sa, že boli chvíle, keď som sa snažila, niekedy aj vo vyhrotených emóciách podchytiť všetky možné dopady na našu existenciu nielen v súčasnosti, ale uvedomujúc si aj obrovské dopady pre budúcnosť našej činnosti. S krátkym odstupom času môžem povedať, že nás táto situácia zastihla nepripravených vysporiadať sa s takouto situáciou, ktorá so sebou priniesla množstvo obmedzení a strát, a to nielen finančných.
Dá sa povedať, že teraz sa už situácia vo filharmónii upokojila a utriasla, alebo skôr naopak sú pred nami nové výzvy?
Situácia sa upokojila v tom zmysle, že sme nastavili optimálny režim fungovania pre umeleckých aj neumeleckých zamestnancov. Jednou z najdôležitejších úloh pre nás v tomto období bolo na základe podrobnej analýzy zavádzať postupné konkrétne kroky na zvládanie najbližších mesiacov. Do novej sezóny sú pre nás kľúčové dva aspekty, a to dátum obnovenia riadnej koncertnej činnosti a miera, resp. možnosti podpory ministerstva kultúry.
Ako umelecká námestníčka a teraz aj ako riaditeľka udržiavate dobrú tradíciu ŠfK prítomnosti vedenia na každom koncerte orchestra. Čo Vám napadne ako prvé pri spomienke na posledný koncert filharmónie, pred zatvorením Domu umenia?
Mimoriadna interpretácia Beethovenovho Trojkoncertu v podaní vynikajúcich členov Dvořákovho tria, klaviristu Iva Kahánka, huslistu Jana Fišera a violončelistu Tomáša Jamníka.
Uplynulé týždne sa na Slovensku niesli v znamení prísnej karantény, kedy sme všetci zostali doslova v izolácii len so svojimi najbližšími. Kde a ako ste trávili toto obdobie?
Trávila som toto obdobie prevažne pracovne, hoci v prvých týždňoch najmä z domu formou homeoffice. Oproti plnej prevádzke som si však teraz ľahšie našla viac času aj na oddych a činnosti, ktoré som dlhodobo odkladala. Denný režim sa spomalil a upokojil taktiež v súkromí. S manželom sme si našli čas aj na prechádzky, či bicyklovanie a v domácnosti sme sa podujali napríklad na reorganizáciu pracovného neporiadku :-)
Mne sa moja práca a súkromný život akosi prirodzene prelína. Neprekáža mi to, práve naopak som šťastná, že sa podieľam sa tvorbe krásneho živého umenia spolu s mojimi kolegami. Snažíme sa to robiť na čo najvyššej možnej úrovni a kladieme si pred seba stále nové, smelšie ciele, ktoré sa nám – verím – darí napĺňať. Podobne ako doma, tak aj v Dome umenia nám táto kríza vytvorila istý priestor aj na „upratovanie“. Prebieha interný audit a inventarizácia archívov a skladov, elektronizácia archívnych dokumentov, upratovanie a reorganizácia priestorov.
V týchto dňoch už je jasné, že ŠfK svoju aktuálnu sezónu nedohrá. Aké sú Vaše aktuálne plány s filharmóniou na najbližšie mesiace, kým sa bude môcť koncertná sála Domu umenia opäť naplno otvoriť pre hudbymilovných poslucháčov?
Hudobné umenie v našej koncertnej sále utíchlo 10. marca. Mimoriadne ma mrzí zrušenie festivalu Košická hudobná jar, je to prvýkrát po 64 rokoch, čo tento festival nebude a rovnako aj rad plánovaných koncertov. Z pomedzi plánovaných diel, ktoré žiaľ už v sezóne nezazneli spomeniem napríklad Koncert pre flautu André Joliveta, Fantastickú symfóniu Hectora Berlioza, symfóniu Maliar Mathis Paula Hundemitha, oratórium Kristus na hore Olivovej Ludwiga van Beethovena, či Metamorfózy pre 23 sólových sláčikových nástrojov Richarda Straussa...
Vzhľadom na značné obmedzenia technického vybavenia sme nemohli v dostatočnej kvalite realizovať online koncerty členov nášho orchestra, preto sme hľadali spôsob spolupráce s inou organizáciou, ktorá by nám v tomto mohla pomôcť a plánovali sme v mesiaci jún online streamované koncerty. Keďže nám už súčasné podmienky umožnia aj prítomnosť publika hoci v obmedzenom množstve, rozhodli sme sa pre túto alternatívu a veľmi sa teším, že tieto plánované koncerty už budeme môcť hrať pre verejnosť v Dome umenia. Súčasné opatrenia síce zatiaľ neumožňujú realizovať koncerty nášho orchestra, no pripravili sme pre našich poslucháčov sériu komorných koncertov členov orchestra ŠfK v rôznych nástrojových obsadeniach. V júni to budú dva koncerty a od septembra budeme pokračovať sériou ďalších komorných koncertov až do oficiálneho otvorenia 52. koncertnej sezóny (22.10.), kedy verím, že už budeme môcť hrať v plnej zostave symfonické koncerty pre neobmedzený počet poslucháčov. Veľmi sa na to už všetci tešíme!
Ďakujeme za rozhovor.
