ŠFK A ŠTUDENTI KONZERVATÓRIA

Počas práce na svojej druhej symfónii v lete a na jeseň 1802 prežíval Beethoven bolestné obdobie. Po prvýkrát prezradil svoje tajomstvo o zhoršujúcom sa sluchu celoživotnému priateľovi Franzovi Wegelerovi a zároveň napísal svoj slávny „Heiligenstadtský závet“, dojemnú osobnú spoveď vo forme listu svojim bratom, ktorý nikdy neodoslal a v ktorom naznačil myšlienky na samovraždu kvôli zhoršujúcej sa hluchote. Napriek jeho zúfalému stavu však mala Druhá symfónia venovaná kniežaťu Karlovi von Lichnowskému radostný a veselý nádych. Premiéru mala na koncerte 5. apríla 1803, na ktorom okrem prvej a druhej symfónie Beethoven uviedol aj svoj tretí klavírny koncert. Beethovenovi súčasníci tlieskali jeho novej symfónii ako pozoruhodnému dielu plnému sily a hĺbky, hoci mu vyčítali, že dáva prednosť novotám pred krásou a jeho dovtedajšiu hudbu považovali za bizarnú. Po dokončení diela sa však Beethoven začal uberať iným smerom a pripravoval sa na prácu na svojich zásadných dielach, ktoré ešte len mali prísť.