KARVAY HRÁ VASKSA

Prvou verziou Suchoňovho diela Malá suita s passacagliou bola Malá klavírna suita, op. 3 ktorá patrí k Suchoňovým raným skladbám. Napriek svojmu nízkemu opusovému číslu ide o majstrovské dielo. Prešlo niekoľkými tranformáciami. Pôvodná koncepcia pozostávala z piatich častí, ale autor ju zredukoval na trojčasťovú. Neskôr pridal aj Passacagliu a Reminiscenciu a pretvoril i názov na konečnú Malú suitu s passacagliou, často uvádzanú vo svojej orchestrálnej podobe. Príťažlivosť tohto diela spočíva v zvláštnej harmonickej farebnosti podanej v pomerne jednoduchom spracovaní a osobitom využití slovenskej piesňovosti.

Lotyšský skladateľ Pēteris Vasks skomponoval svoj husľový koncert Distant Light (1996-7) pre Gidona Kremera, ktorý sa zaslúžil o prienik hudby pobaltských skladateľov do západnej Európy. Po dvoch desaťročiach sa koncert stal klasikou. Jeho oduševnená, melancholická vášeň zostáva kľúčom k pochopeniu Vasksovho neutíchajúceho snaženia znovuobnoviť spojenie s prírodou, duchovnom a ideálmi, ktoré tvoria základ zmysluplného ľudského bytia.

Po prežitej kríze polovice osemdesiatych rokov, reprezentovanej predovšetkým temnou Symfóniou č. 7 a Klavírnym triom f mol, je doba vzniku Dvořákovej Symfónie č. 8 obdobím veľkej vyrovnanosti a harmónie. Dielo je plné životnej radosti a obdivu k prírodným krásam a k českej ľudovej hudbe. Pre symfóniu je charakteristická premenlivosť nálad, ktoré sa striedajú v pestrom slede od pastorálnych obrazov cez tanečné intonácie až po dramaticky vypäté plochy. Z hľadiska tematického materiálu sa dielo vyznačuje výraznou kantabilitou a predstavuje skôr vokálny ako inštrumentálny typ melodiky.