MÁ VLAST

Má vlast Bedřicha Smetanu je cyklus šiestich symfonických básní s mimohudobnou tematikou, inšpirovaný českou históriou, legendami a krajinou a predstavuje ojedinelý projekt v celej svetovej hudobnej literatúre. Jednotlivé časti cyklu sú Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor a Blaník. Toto Smetanovo vrcholné dielo vzniklo v rokoch 1874-1879, keď bol už úplne hluchý. V čase vzniku prvých častí pritom Smetana ešte nemal jasnú predstavu o tom, akú bude mať cyklus konečnú formu a dovtedy sa jednotlivé symfonické básne uvádzali osobitne. Prvé súborné prevedenie celého cyklu sa konalo 5. novembra 1882 v Prahe na Žofíne pod vedením Adolfa Čecha. V cykle spojil Smetana formu symfonickej básne, ktorú rozvinul Franz Liszt, s ideálmi národnej hudby, ktoré boli aktuálne na konci 19. storočia. Každá báseň zobrazuje osobitý aspekt vidieka, histórie alebo legiend v Čechách. Smetanu inšpirovali témy, ktoré mali vplyv na budovanie národného povedomia Čechov a ich štátnosti. Cyklus tak obsahuje niekoľko vrstiev národnej symboliky. Dôležitú úlohu tu zohrávajú mytologické prvky z legiend o Vyšehrade a Šárke, oslava českej krajiny v častiach Vltava a Z českých luhů a hájů i ozveny historických udalostí, prítomných v majestátnych tónoch častí Tábor a Blaník. Dielo vzniklo v dobe dozvukov českého národného obrodenia a spočiatku ho časť českej verejnosti neprijala úplne za svoje. Jeho naštudovanie a uvádzanie bolo len veľmi sporadické, čo spôsobovali predovšetkým mimoriadne požiadavky na technické a umelecké schopnosti vtedajších orchestrov. Postupne sa však z neho stalo jedno z vrcholných diel českej klasickej hudby a dnes patrí k najväčším klenotom svetovej klasiky. Smetanova Má vlast je vôbec prvou nahrávkou, ktorú zaznamenala Česká filharmónia na gramofónovú platňu a od roku 1952 sa dielo uvádza pri príležitosti otvorenia Medzinárodného hudobného festivalu Pražská jar, vždy 12. mája, v deň výročia skladateľovho úmrtia.