VIOLONČELO A BRAHMSOVA DRUHÁ

Omphalin kolovrátok (Le rouet d'Omphale) je najznámejšia zo štyroch symfonických básní na mytologické námety od Camillea Saint-Saënsa. Omfalé bola mýtická kráľovná Lýdie, u ktorej musel bájny hrdina Herkules slúžiť ako otrok. Hudba v úvode preberá zvukomalebné prvky pohybu kolovrátku, ktorý pomyselne sprevádza Herkulov nárek. Husle a drevené dychové nástroje uvádzajú tému Omfalé, vysmievajúcu sa padlému hrdinovi. Pre Saint-Saënsa bol motív kolovrátku jedným zo zásadných impulzov evokujúcich rytmiku a celkovú atmosféru skladby. Hlavnou témou diela však boli ženské pôvaby stelesňujúce víťazný boj slabosti proti sile.

Koncert pre violončelo d mol od francúzskeho autora Édouarda Lala vznikol v roku 1876. Dielo obsahuje tri časti v premenlivých tempách, pričom krajné rýchle časti sa najskôr začínajú pomalou introdukciou. Koncert zaujímavo prezentuje technické a expresívne možnosti nástroja a prináša bohaté rozpätie dramatického i lyrického charakteru. Lalo kladie dôraz na výrazový potenciál nástroja a vyžaduje od sólistu výnimočné emocionálne nasadenie. Dielo sa zaradilo medzi kmeňové skladby svetového repertoáru pre violončelo a býva oceňované najmä pre svoju melodickú krásu. Kompozícia zároveň ukazuje Lalovo dokonalé porozumenie nástroju, vychádzajúce z jeho vlastných skúseností ako inštrumentalistu.

Brahmsova Symfónia č. 2 D dur vznikla v roku 1877 v priebehu iba troch mesiacov a Brahms do nej vniesol osobitú, srdečnú náladu rakúskeho vidieka. Nielen prvá, ale ostatné časti symfónie rozvíjajú nenápadný, vrúcny motív často nazývaný aj motív prírody. Trojdielna druhá časť má reflektívny charakter, prináša clivú kantilénu violončiel, znepokojujúci stredný úsek a melancholický tón v zakončení. Náladové reminiscencie druhej časti sa prejavujú aj v tretej časti, žartovnom Allegrette grazioso. Pastorálny charakter symfónie naplno vyznie v jej finále Allegro con spirito. Vládne v ňom srdečná nálada, ktorú určuje živá hlavná téma.