VITAJ, 57. SEZÓNA: OTVORENIE S PATETICKOU

Skladateľka Ľubica Čekovská k svojmu dielu Adorations napísala: „Adorations (2005–2006) pre veľký symfonický orchester vzniklo na objednávku Slovenskej filharmónie, jeho skutočný pôvod siaha hlbšie, do obdobia, keď som stratila dvoch blízkych ľudí a zároveň sa mi narodil prvorodený syn. Táto kontrastná skúsenosť – radosť a žiaľ, zrod a odchod – sa stala základom hudobnej meditácie o plynutí, pamäti a vďačnosti. Skladba je mojou súkromnou adoráciou: tichým poďakovaním Bohu za všetko, čo prichádza. Adorations sú skladbou o premene, nie v dramatickom, ale existenciálnom zmysle. O chvíľach, ktoré nás ticho premieňajú. O blízkosti niečoho vyššieho, čo sa dá možno len cítiť a počuť.“

Koncert pre klavír č. 2 c mol Sergeja Rachmaninova patrí k najpopulárnejším klavírnym koncertom vôbec. Vznikol v ranom období jeho tvorby a priťahuje typicky ruským patetizmom a obrovskou škálou emócií, nádhernými melodickými oblúkmi a vynikajúcim využitím technických a výrazových možností sólového klavíra i orchestra. Všetky tri časti sa nesú v duchu širokej emocionality, dramatickej sily i zádumčivej lyriky. Dielo je zároveň prehliadkou oslnivej virtuozity, rytmickej variability a zvukovej majestátnosti. Bolo prijaté s obrovským nadšením a odvtedy sa stalo stálicou repertoáru svetových klaviristov.

Symfónia č. 6 h mol „Patetická“ je Čajkovského posledné a zároveň najstrhujúcejšie symfonické dielo. Zachoval v ňom tradičné štyri časti a tematickú konštrukciu, no vniesol doň neobvykle veľké emocionálne a dramatické napätie. Začiatok diela tvorí krátke Adagio, po ktorom nastupuje bolestná, nepokojná téma. Široká, spevná melódia vedľajšej témy je plná oduševneného lyrizmu, kým v repríze sa vracia hlavná téma v plnej inštrumentácii a najväčšej dynamickej intenzite. Druhou časťou je nádherné Allegro con grazia, po ňom nasleduje scherzo plné živelného temperamentu. Záverečné Adagio lamentoso je akýmsi epilógom a tematicky nadväzuje na prvú časť, čím sa skladba spája do jednoliateho celku.