KVARTETO & FILHARMONICI

Predlohou Cikkerovho diela Symfonietta je jeho skladba pre klavír z raného tvorivého obdobia, Sonatína op. 12 č. 1 z roku 1933. Je plná nadšenia, životného elánu, optimizmu, radosti a prináša prvky ľudovej hudby a melodiky. Úseky s prvkami melanchólie sa striedajú so živým a tanečným rytmom slovenského folklóru, v ktorom Cikker často nachádzal inšpiráciu. V diele využil osobité modálne postupy a archaicky znejúce stupnice, pričom dôraz kládol na hladké prechody medzi homofóniou a polyfóniou.

Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester od Bohuslava Martinů je inšpirovaný polyfonickou hudbou obdobia baroka a je pevne ukotvený v tradičnej forme concerta grossa. V priebehu celej skladby sa Martinů snaží o to, aby sláčikové kvarteto stálo v popredí a aby jeho osobité hlasy zazneli nad orchestrálnym zvukom. Odvážny úvod prináša dialógy medzi komplikovanými témami kvarteta a výraznými textúrami orchestra. Vo všetkých častiach skomponoval Martinů rozsiahle polyfonické línie aj v rámci orchestrálneho partu, aby docielil rovnováhu s polyfonickými hlasmi v kvartete.

Brahmsova Symfónia č. 4 e mol je mohutné dielo, plné smútku a melanchólie, ktorá sa vinie celou Brahmsovou tvorbou a tu našla svoje najúplnejšie vyjadrenie. Novou črtou v skladateľovej tvorbe sú tu archaizujúce prvky. Kým prvá časť spája dva základné náladové momenty diela – elegický a baladicko-romantický, nezvyčajným dojmom koncentrovanosti a majestátnosti pôsobí druhá časť Andante moderato. Tretia časť má svojím pochmúrnym, typicky brahmsovským humorom blízko k Beethovenovým scherzám. Finále prináša starú variačnú formu chaconny, formou sa blížiacu sonátovému allegru postupne kulminujúcemu v mohutnej zvukovej konštrukcii.