OTVÁRACÍ KONCERT 55. SEZÓNY

Mahlerova Pieseň o zemi vznikla v roku 1908 po Symfónii č. 8, ale prvýkrát bola uvedená až po skladateľovej smrti, v novembri 1911 v Mníchove pod taktovkou Bruna Waltera. Mahler ju v podtitule nazval symfóniou pre alt alebo barytón, tenor a orchester, dielo však nemá veľa spoločné s tradičnou formou symfónie. Ide v podstate o cyklus šiestich piesní, z ktorých posledná je rovnako rozsiahla ako všetky predchádzajúce dokopy a je s nimi spojená samostatným orchestrálnym spojovacím úsekom, je akousi sólovou kantátou. V Mahlerovej tvorbe sa vždy prelínali dva živly – piesňový a symfonický, resp. orchestrálny. Tieto prvky vždy pomyselne súperili o nadvládu nad hudobným dielom. V Piesni o zemi však vládne dokonalá harmónia piesňového a symfonického elementu, akou nedisponuje žiadne jeho dovtedajšie dielo. Texty ku skladbe čerpal Mahler zo zbierky Čínska flauta (1907), obsahujúcej voľný preklad lyriky čínskych básnikov z 8. a 9. storočia. Mahlera očarila krása veršov, z ktorých doslova vyžarovala láska k ľuďom, životu a svetu, a zároveň na nich spočíval tieň rozlúčky a smrti. Piesne sú zoradené na základe kontrastu. Tie, ktoré spieva tenor, sú hodovné, groteskné a ironické, altové piesne sú zasa lyrické, preniknuté smútkom a clivotou. Piesne sú spracované čiastočne v slohách, čiastočne sú voľne prekomponované. Všetky majú nádherný, pestrý orchestrálny rámec. Hudba sa v porovnaní s Mahlerovými predchádzajúcimi symfonickými dielami vyznačuje umiernenosťou v používaní technických prostriedkov. Orientálny prvok, v zásade pomerne málo využívaný, výrazne vystupuje najmä v tritónovom motíve, vinúcom sa ako hlavný motív celým dielom, ktoré sám Mahler nazval rozlúčkou s mladosťou, krásou a priateľstvom.