Mozart

Mozartov vzťah k Prahe vyjadruje prvá skladba v programe. Symfóniu D dur, K 504 Mozart dokončil na začiatku decembra 1786. Celá kompozícia má nádych energického, až vzdoruplného postoja: vášnivosťou, bojovnosťou a akousi zvláštnou apelatívnosťou pripomenie intonácie, príznačné pre operu Don Giovanni. Symfónia D dur bola prvýkrát uvedená 19. 1. 1787 v Prahe – odtiaľ je odvodený aj jej podtitul. Bola to doba najväčších Mozartových umeleckých úspechov: v rozpätí 5 rokov 1786-1790 vznikli medzi stovkou jeho skladieb aj také skvelé diela, ako sú štyri „vrcholné“ symfónie, pre ktoré je charakteristický nový spôsob hudobného vyjadrovania a dokonca aj istá premena autorovho pohľadu na život a svet. Z daného obdobia takisto pochádzajú svetové operné diela Figarova svadba a Don Giovanni. Predohry i najslávnejšie árie a duetá z týchto opier zaznejú na tomto mozartovskom koncerte tiež. Trilógiu opier na libretá Lorenza da Ponteho doplní Cosi fan tutte. Všetky tieto opery predstavujú istú revolúciu: Figarova svadba revolúciu spoločenskú – ústrednou témou nie sú bohovia, ani nobilita a ich cnosti, ale služobníctvo: Figaro a Zuzanka. Cosi fan tutte (Také sú všetky) peripetie lásky, ak sa to tak dá povedať - revolúciu vo vzťahoch medzi mužom a ženou. A nakoniec Don Giovanni - je nový v tom, že ako hlavného hrdinu exponuje nebezpečného kumpána, ktorý na svojej bezohľadnej životnej púti pácha veľa zlého, no napriek tomu sme ním všetci fascinovaní a identifikujeme sa skôr s ním ako so všednými postavami ako sú Don Ottavio alebo Masetto. Všetkým tým je Mozart večne mladý, trvale súčasný a moderný. Vyjadruje sa svojou geniálnou hudbou k témam, ktoré zaujímali poslucháčov v jeho dobe, vzrušujú ich dnes a pravdepodobne ich budú rovnako priťahovať aj za ďalších päťsto rokov.

foto: Ilona Sochorová