OPERETA GALA

Strhujúce melódie, ktoré dominovali viedenským operetám druhej polovice 19. storočia, boli poznávacím znamením aj valčíkov a poliek, ktorými straussovský rod už dlho tešil európske publikum. Opereta Netopier od Johanna Straussa ml., ktorú skomponoval v roku 1874, sa zaradila medzi jeho najobľúbenejšie javiskové diela. Je plné úchvatných melódií, šarmu i noblesy a jej predohra je obdivovaná nielen pre svoj svieži spád a humorný nádych, ale aj pre svoju dômyselnú a farebnú orchestráciu. Pozadie deja Straussovej ďalšej operety Noc v Benátkach tvorí jediná noc, počas ktorej dôjde k niekoľkým milostným nedorozumeniam a zámenám v exotickom prostredí vyššej spoločnosti. Opereta Viedenská krv vznikla na podnet riaditeľa viedenského divadla Franza Jaunera a Straussovej manželky Adely, ktorí prišli s nápadom vyskladať z množstva Straussových valčíkov novú operetu. Počas rozkvetu viedenskej operety bol Franz Lehár protipólom Johanna Straussa ml., predovšetkým so svojimi slávnymi operetami Veselá vdova a  Giuditta. Hoci Lehárova tvorba bola výrazne zameraná na divadlo, začínal ako skladateľ samostatných tancov a pochodov. Umne využíval vtedy populárne tance, exotizmy, nebál sa načrieť do folklóru a ovplyvňoval ho stále viac módny jazz. Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, pričom medzi jeho známe diela patria najmä operety Čardášová princezná  a Grófka Marica. Kvalita Kálmánových diel spočíva najmä v jeho schopnosti využívať v operete aj prvky ľudovej hudby.