OTVÁRACÍ KONCERT 53. KONCERTNEJ SEZÓNY

Pradávne osudy pobaltských Slovanov a tragédiu dobytia starej slovanskej svätyne Arkuny pod náporom dánskych dobyvateľov z roku 1168 previedol český skladateľ Zdeněk Fibich do podoby veľkolepej hudobnej drámy. Jej dejovú os tvorí víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom z obdobia stredoveku, pričom predohra k opere tvorí dôležitú súčasť celého diela.

Keď Hector Berlioz v roku 1829 napísal kantátu Smrť Kleopatry, mal iba 25 rokov. Bol to jeho tretí pokus o získanie tzv. Rímskej ceny pre mladých skladateľov, udeľovanej Parížskym konzervatóriom a hoci neuspel ani tentoraz, vytvoril dielo vysokej hodnoty. Libreto napísal francúzsky básnik Pierre-Ange Vieillard a dramatická hudba je inšpirovaná slávnym mýtom o samovražde Kleopatry. Dielo je vybudované na pôdoryse kantáty so striedajúcimi sa recitatívmi a áriami. Berliozova hudba tu s neuveriteľnou intenzitou, dramatickou silou a bezprostrednosťou popisuje posledné chvíle života cisárovnej, v ktorých sa myšlienkami obracia späť a oplakáva zašlú slávu svojej ríše. Berlioz neskôr využíval časti diela vo svojich neskorších skladbách, za jeho života nebolo nikdy uvedené a partitúra vyšla až sedemdesiat rokov po jeho vzniku.