PARÍŽSKE IMPRESIE

Suitu Moja matka hus charakterizuje skladateľ Maurice Ravel ako päť detských skladieb. Pôvodne ju napísal pre štvorručný klavír. Neskôr dielo zinštrumentoval a uvádza sa vo forme orchestrálnej suity. Ravelov úmysel vzkriesiť poéziu detstva ho prinútil zjednodušiť štýl a faktúru urobiť priezračnejšou. Práve rafinovaná jednoduchosť, plná jemných emócií a poézie ešte väčšmi zvyšuje čaro pôvabných, nezvyčajne vtipne zinštrumentovaných miniatúrnych hudobných básní.

V čase, keď písal svoj Klavírny koncert G dur, dostal Ravel ponuku napísať koncert pre ľavú ruku od Paula Wittgensteina, vynikajúceho klaviristu, ktorý v prvej svetovej vojne prišiel o pravú ruku. Ravela táto ponuka nadchla a onedlho vznikol Klavírny koncert D dur pre ľavú ruku. Koncert má črty dôstojnej vážnosti a s nádychom istého ušľachtilého pátosu. Sám autor ho charakterizoval slovami, že dielo „obsahuje veľa jazzových efektov a pomerne komplikovanú faktúru.“ Ravelov španielsky temperament spojený s jeho záľubou v impresionistickej štylizácii zreteľne inšpiroval aj tento koncert. Neustále sa v ňom vracia sarabandový rytmus vyvolávajúci elegantnú atmosféru dobovej rytierskej dvornosti. Popri všetkej poetickosti je koncert interpretačne nesmierne virtuózny a vyžaduje mimoriadne technické a výrazové schopnosti.

V skladbe More spojil Claude Debussy tri symfonické skice do jedného monumentálneho celku. Tematická štruktúra tu je oveľa zreteľnejšia než v iných Debussyho dielach, no hlavným formotvorným prvkom je rytmus. Dokonca aj vo finále, ktoré je hudobnou štylizáciou dramatického prírodného javu, dominuje rytmus nad všetkými ostatnými prostriedkami hudobnej charakteristiky. Debussy, ktorý miloval nielen more, ale prírodu celkovo, sa bránil popisnému zobrazovaniu prírody v hudbe. Nešlo mu o napodobňovanie, ale o citové či náladové vyjadrenie jej krásy. Jeho hudba zachytávala i tie najjemnejšie zvuky a pocity, ktoré vyvoláva: špliechanie vĺn, ohromujúca atmosféra južných morí, odrazy svetla na vode či zvuky radostnej plavby.