POD TAKTOVKOU DIRIGENTKY

Na rukopise Koncertu pre klavír a orchester č. 3 c mol uviedol Beethoven ako dátum rok 1800, ale dielo predviedol prvýkrát až v apríli 1803. Možno teda pripustiť, že ešte v týchto rokoch na koncerte ďalej pracoval. Boli to roky, keď mu strpčovala život postupujúca hluchota. V samotnom koncerte možno poľahky nájsť ozveny pochybností i nádejí, rezignácie i mocných poryvov, pocitov, ktoré vtedy skladateľ prežíval. Koncert c mol už výrazne anticipuje obdobie romantizmu nielen svojou citovou expresiou, ale aj vplyvom, akým pôsobí na koncertantnú formu. Prvýkrát v histórii inštrumentálneho koncertu bolo vzájomné súťaženie sólového a orchestrálneho partu podriadené symfonickej zásade. Orchester už netvorí iba sprievod, ale aktívne sa spoluzúčastňuje na hudobnom priebehu, ktorému podlieha aj sólista. Najvýraznejšie to vidieť v spracovaní prvej časti, kde sa namiesto oslnivej hry motívov objavuje symfonické rozvíjanie tematického materiálu. Prvá časť je silno ovplyvnená tóninou c mol, patetickou tóninou tragizmu a boja, kým druhá časť poslucháča prenáša do úplne iného sveta, do ticha prírody. Largo je jednou z Beethovenových skladieb, ktorý vždy očaria svojím citovým nasýtením. V poslednej časti Rondo dosahuje skladateľ užšie spojenie medzi sólistom a orchestrom a výraznou motivickou príbuznosťou tém.

Z diel talianskeho skladateľa Luigiho Cherubiniho dnes najviac rezonujú najmä jeho Requiem  a opera Médea. Jeho súčasníci, vrátane Beethovena, ho považovali za najväčšieho žijúceho skladateľa veľmi si ho vážili. Jeho jediná symfónia prinášajúca jemné ozveny diel Schuberta a Rossiniho, disponuje brilantnou záverečnou časťou. Je to mimoriadne nápadité a formovo pozoruhodne proporčné dielo. Prináša nielen dramatické prvky plné napätia, ale aj úseky nežnej lyriky.

>>> VIAC INFO O KONCERTE <<<