ŠFK A ŠTUDENTI KONZERVATÓRIA

Česká suita od Antonína Dvořáka sa skladá z piatich častí, z ktorých tri sú tradičné české tance a dve popisujú český vidiek, ktorý inšpiroval veľkú časť Dvořákovej hudby. Prvá, označená ako Preludio (Pastorale), tvorí lyrický úvod k nasledujúcim častiam, jej motívy pripomínajú vtáčí spev a vytvárajú bukolickú atmosféru, sprevádzajúcu rozsiahlu lyrickú melódiu. Hudbu charakterizujú jemné kontrasty, kým melodická línia vo vrchných hlasoch pokojne plynie nad ostinátnou basovou figúrou. Druhá časť je poetickou štylizáciou českého ľudového tanca polka, hlavná téma znie v molovej tónine v melancholických farbách a neskorší presun do durovej tóniny prináša rytmické aj výrazové oživenie. Tretia časť je Sousedská, tanec v trojštvrťovom takte, ktorý prináša  typickú bohatú imitačnú prácu s hlavnou témou. Štvrtá časť s označením Romanza je nádherným lyrickým nokturnom, v ktorom sa na pozadí pokojného sprievodu sláčikov klenie široká melódia flauty. Záverečný furiant predstavuje rýchly, energický tanec, s premenlivými prízvukmi medzi dvojitým a trojitým metrom. Suitu efektne zakončuje svojim živým výrazom a sviežou  zvukovosťou. Česká suita býva prirovnávaná k Slovanským tancom, ku ktorým má blízko svojimi strhujúcimi rytmami a nespútanou živelnosťou. Svojou lyrikou, vitalitou, bohatou melodickou invenciou a formovou transparentnosťou predstavuje jedno z najtypickejších Dvořákových diel.