TATRY A PRAHA - KARVAY A BRAUNER

Vítězslav Novák rád siahal k pokladom bohatej studnice slovenskej ľudovej piesne. Mal neobyčajne rád prírodu, ktorá ho pri mnohých skladbách inšpirovala. Obľúbil si najmä Vysoké Tatry a tatranskú prírodu zhudobnil v impresionisticky ladenej symfonickej básni V Tatrách. V tomto diele sa odzrkadľujú aj jeho zážitky ako nadšeného vysokohorského turistu a horolezca. Novák v diele prevzal základnú štruktúru slovenských ľudových piesní, ich intervalové a rytmické charakteristiky a začlenil ich do svojho vlastného štýlu. Skladbu dokončil v roku 1905, ale neskôr partitúru prepísal a rozšíril ju o nové farebné i štrukturálne prvky.  

Eugen Suchoň svoj opus č. 7 pôvodne napísal ako Burlesku pre husle a orchester (1933) počas štúdia na pražskom konzervatóriu. Neskôr k nej pripojil Fantáziu pre husle a orchester (1948), čím vznikla dvojčasťová skladba Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7. Aj keď  časový odstup vzniku oboch častí je znateľný, Suchoň sa snažil, aby dielo pôsobilo celistvo. Preto vložil časť jednej témy Burlesky do Fantázie a naopak úvodnú tému z Fantázie pripomenul v záverečnej husľovej kadencii v Burleske.

V roku 1904 vytvoril Josef Suk  symfonickú báseň Praga, op. 26, ktorú napísal z túžby po vlasti počas ciest v zahraničí. Dielo znamená jeho trvalý príklon k monumentalizácii orchestrálneho štýlu a formám s programovými obsahovými zámermi, ktorý jeho ďalšiu tvorbu približuje symfonickým dielam Straussa a Mahlera. V skladbe vytvoril obraznú evokáciu monumentálneho zvukového efektu, stavby aj epiky, v rámci ktorej stredný úsek zobrazuje pohnuté dejiny mesta, s príznačnou sukovskou lyrickosťou a bohatou architektonikou.