VEREJNÁ GENERÁLKA - William Tell a legendy Rýna

William Tell je posledné Rossiniho scénické dielo, ktorého libreto čerpá zo slávnej drámy Friedricha Schillera a svojím charakterom sa líši od ostatných Rossiniho opier. Dramatické momenty textu prehĺbili Rossiniho ľahkú a zvyčajne bezstarostným humorom sršiacu hudbu, ktorá často dosahuje prekvapujúci dojem najjednoduchšími technickými prostriedkami. Predohra tvorí akúsi miniatúrnu symfonickú báseň, pričom jej obsahom je niekoľko náladových obrazov, ktoré sa spájajú s hlavnými prúdmi dramatickej akcie.

Koncert pre lesný roh č. 3 Es dur napísal Mozart ako priateľské gesto voči hornistovi Josephovi Leutgebovi a dokončil ho v rokoch 1784 až 1787. Je skomponovaný v klasickom koncertnom formáte dvoch rýchlych častí s pomalou časťou uprostred. Koncert je príkladom Mozartovej fascinujúcej kreativity pri modelovaní sviežich melodických línií. Toto dielo, rovnako ako ostatné Mozartove koncerty pre tento nástroj, je očarujúcim dôkazom dokonalej zručnosti Mozartovho inštrumentačného majstrovstva.

Schumannova Symfónia č. 3 Es dur vznikla v rozpätí jediného mesiaca na sklonku v roku 1850. Kým hlavná téma prvej časti znie v plnom lesku a nesie sa v oslavnej atmosfére, vedľajšia téma je lyrická a pôvabná. Mierna druhá časť plynie v duchu štylizovaného dobového tanca ländleru ako pocta malebnej krajine, ktorá autora obklopovala. Tretia časť predstavuje jemné nokturno v meditatívnej atmosfére a štvrtá prináša veľmi pestrofarebné plochy. Záverečné finále je mimoriadne živé a dynamické, ostro kontrastujúce s predošlým hudobným vývojom. Jeho radostná melodika inšpirovaná ľudovou hudbou nasmeruje symfóniu k jej emocionálne silnému a podmanivému vrcholu.