ZÁVEREČNÝ KONCERT 54. SEZÓNY

V diele Rímsky karneval ponúka francúzsky romantický skladateľ Hector Berlioz bezstarostnú zábavu davu masiek a pierotov. Vytvoril tu symfonický obraz plný rytmického temperamentu, orchestrálnej brilancie a jasných farieb v rámci jednej zo svojich najkompaktnejších kompozícií. Skladba pôvodne vznikla ako osobitá ouvertúra určená pre nové uvedenie Berliozovej opery Benvenuto Cellini a mala zaznieť na úvod druhého dejstva opery. Znie v nej jasot rímskych ulíc a bujará radosť vo víre hudby a tanca. Najkrajšie melódie tejto predohry prebral Berlioz z milostného dueta opery.

Suchoňove Metamorfózy s podtitulom „Päť variácií na vlastné témy“ vznikali v zložitom období rokov 1951–1953 a odzrkadľujú skladateľove vlastné dojmy z vojnových rokov, od relatívne pokojného obdobia pred rokom 1939 až po rozorvané vojnové emócie v Allegro moderato, pričom dielo smeruje k triumfálnemu a optimistickému záveru. Skladba prioritne nesleduje schému tradičných variácií, ale skôr sa uberá novými kompozičnými cestami. Päť častí je spojených cyklickým princípom a spolu vytvárajú ucelený blok v skladateľovej snahe o viacčasťový, homogénny a organicky prepojený monolit. Ide o brilantné, strhujúce dielo, v ktorom Suchoň prináša vlastné harmonické postupy, osobité orchestrálne farby, hutné, masívne symfonické štruktúry a jedinečný skladateľský jazyk.