Ostatné dva októbrové koncerty prebehli v Štátnej filharmónii Košice neštandardne. Kvôli protipandemickým opatreniam sa brány Domu umenia pre publikum načas uzavreli. Avšak naskúšané skladby našli svojich poslucháčov, a to vďaka streamovaniu. A tak si mohli všetci fanúšikovia krásnej hudby vypočuť v pohodlí vlastných domácností dva nevšedné koncerty – sláčikovú sekciu ŠfK Strings a dychovú sekciu ŠfK Winds.
Keďže naši filharmonici sú zvyknutí na publikum a nie je pre nich bežné ocitnúť sa v obývačkách divákov, opýtali sme sa: Ako sa vám hral váš prvý streamovaný koncert?
Prvý streamovaný koncert bol v podstate môj vlastný festival pocitov. Striedali sa vo mne radosť, smútok, dojatie, hnev, hrdosť a aj očakávanie. Veľmi zvláštne sa odchádzalo z koncertu bez našej motivácie a odmeny… Bez potlesku našich poslucháčov.
Po dlhých mesiacoch „sólového hrania“ (v detskej izbe, pivnici, obývačke...) bolo pre mňa stretnutie s mojimi kolegami a štúdium koncertu veľmi potešujúce. Konečne sme sa stretli viacerí a mohli si parádne zamuzicírovať. Koncert, ako všetci vieme, musel byť bez divákov, na čo nie sme zvyknutí, ale v tejto situácii to bolo jediné riešenie a je obdivuhodné, že sa to takto podarilo zorganizovať a odvysielať.
Taťána Čisáriková, violončelo:
Som šťastná, že sme vôbec hrali. Na môj interpretačný výkon streamovanie koncertu nemalo žiaden vplyv. Hrám stále najlepšie, ako viem a stále hrám pre “niekoho”. Teším sa, že aspoň takto môžeme koncertovať. Vďaka vysielaniu som priblížila svoju prácu aj českým priateľom, to vnímam ako plus.
Bola to pre mňa nová a pozitívna skúsenosť, ale diváci a potlesk určite chýbajú každému z nás. Čo sa týka interpretačnej stránky, musím poukázať na exponovanú prvú časť skladby Chrisa Hazella, ktorá je nátiskovo obtiažna na piccolo trúbku a sám som mal pred touto časťou rešpekt. No hralo sa mi dobre.
Streamovanie koncertu bola zaujímavá skúsenosť. Vyžadovalo si to veľa koncentrácie a presnosti. Je to výborný spôsob, ako dostať živé umenie k ľuďom, keďže to situácia inak nedovoľuje. No myslím si, že nám, hudobníkom, to nedokáže nahradiť pocit, čo máme pri potlesku od ľudí, ktorí takto našu prácu ocenia. Všetci sa tešíme, až uvidíme znova plné hľadisko! :-)
Tento druh nahrávania koncertu je niečo nové, dokonca som to vnímal inak, ako videonahrávku či CD. Bez divákov to akosi nie je ono – kontakt chýba. Ale nad všetkým stálo to, že si môžeme zahrať aspoň takto. Pre hudobníka je dosť frustrujúce nemôcť hrať. Takže vďaka aspoň za túto formu koncertu.
PS: Nahrávky oboch koncertov sú “zavesené” na Facebooku Štátnej filharmónie Košice v sekcii Video /KLIK/.
Môžete si ich kedykoľvek pozrieť. Čoskoro k ním pribudnú ďalšie. Ostaňte naladení! :)
Pripravila: Lucia Radzová
Foto: Jaroslav Ľaš a Miriama Fenciková
>>> PREČÍTAJTE SI AJ ĎALŠIU ANKETU: AKÚ neKLASICKÚ HUDBU POČÚVAJÚ FILHARMONICI?
